Vysoké či nízke…

Vysoké či nízke…
Milujem vysoké opätky. Na vysokých opätkoch sa totiž všetko mení. Pohľad na svet i na seba samu. Nosila som ich dennodenne a niekoľko rokov. Nevedela som si predstaviť, že by som si ráno namiesto nich obula baleríny, či iné „tichošľapky“. Neomínali ma a ani netlačili. Mnohí si ma dokonca nevedeli bez nich ani predstaviť. Mala som totiž akoby len dve verzie oblečenia a obuvi – elegantná s vysokými podpätkami a športová s teniskami. Nič medzi tým akoby neexistovalo…
Veta: „Milujem vysoké opätky“ dnes už neplatí. Nosím ich už len sporadicky a príležitostne. Po mačacích hlavách sa v nich totiž ťažko chodí a aj obsluhuje(ale to je len taká moja výhovorka). Pravdou však je, že sa v nich už necítim tak pohodlne ako kedysi. A…už v nich ani nemávam ten pocit, ktorý mi dodávali. Tak ako sa zmenil môj život, zmenili aj moje zaužívané zvyky. Môj súčasný život je už o inom. Nachádzam pocit spokojnosti a šťastia v „obyčajných veciach“ a maličkostiach. Nepotrebujem sa naháňať za mamonom, mať nové šaty, či topánky. Postačí mi, ak som s deťmi a bavíme sa. Smejeme, vyvádzame a spoznávame …Postačí ma ak ma medzi seba prijmú ľudia, ktorí sú súčasťou života tých, ktorých mám rada. Keď ráno svieti slnko a ja si môžem ísť zabehať, keď môžeme cez víkendy chodiť na výlety a spoznávať svet, alebo keď si večer môžem sadnúť na terasu a popíjať pohár prosecca.
Po rokoch som našla samu seba. Vďaka jednému človeku. A tak sa mu chcem poďakovať. Za možnosť byť takou akou v skutočnosti som, bez pretvárky a hrania sa na dokonalú. Dnes už viem, že život nie je o opätkoch, šatách, či veľkom dome a aute. Život je o láske, priateľstve a úprimnosti. A ja mám všetkého dostatok…A pravdu? V špagetérii by som na tých vysokých podpätkov 13 hodín skutočne denne nevydržala…:-)