Vrátili ste sa z dovolenky a…?

Vrátili ste sa z dovolenky a…?

Návrat z dovolenky do práce vždy bolí. A je pritom úplne jedno, či ide o prácu, ktorá vás napĺňa alebo ubíja. A pritom „ logicky“ by ste mali byť po dvoch týždňoch mimo všetkých tých povinností krásne oddýchnutí, plní síl, optimizmu, nadšenia a novej energie. No…ale v reáli?

Na letnú dovolenku a  „totálne vypnutie“ som sa tešila už niekoľko mesiacov. Už len pre to, že malo ísť, no aspoň pre  mňa, o dobrodružný typ oddychu,  a i preto, že som už nedokázala „ťahať“ trinásť hodín denne v špagetérii. Tá predstava slnka, mora, nových miest, neznámych chutí a ľudí ma neskutočne lákala. Nebola by som to ale ja, keby sa vo mne neozýval i pocit strachu. Nie z toho, žeby špagetéria spadla…to nie. V plnom rozsahu prebrala jej vedenie moja dcéra Betka, a tí, ktorí nás sledujete, už viete, že to je typ tej najideálnejšej čašníčky a manažérky v jednom. (Mimo záznam…každý deň, ako naschvál, doslova bojovala s problémami….technickými i takými inými. A my sme jej boli nesmierne povďační za to, že to zvládala s humorom jej vlastným a nekonečnou odhodlanosťou bojovať!!!).

Obávala som sa skôr toho, ako to celé putovanie prežijeme…My – traja, v jednom aute – 24 hodín denne. Prespávať v aute a pod holým nebom, obmedzená hygiena a iné maličkosti, na ktoré sme zvyknutí. Ale keďže sa Janík, dočasne vzdal svojho cestovania po svete, chcela som mu aspoň  na malú chvíľku tento pocit vrátil. Spať hockde, jesť to, čo ti príde do ruky a neriešiť kam ísť a čo stihnúť.

Presne 14 dní sme boli na ceste. Prešli sme Maďarsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Albánsko, v Taliansko – Sicíliu a Toskánsko, Republiku San Maríno, no a  nakoniec klasicky Rakúsko. Z tých niekoľkých nocí sme prespali v hoteli len tri…v Albánsku, keď sme netrafili k jazeru, v Taliansku v Palerme(meste mafie) no a v Rimini z dôvodu už celkovej „návratovej únavy“. Všetky ostatné noci som ja prespávala v Caravalle a „chlapci“ na nafukovačke“ pod holým nebom. A…nebolo to vôbec také strašné, práve naopak. Janík mi totiž vyhotovil v aute normálnu posteľ(žiadna nafukovačka, ale drevená poťahovaná klasika), ktorá bola úplne celá určená len  mne. Pri zaspávaní som počúvala šum mora, na tvári cítila príjemný vánok. Ale boli i noci, keď sa ozývali kadejaké zvuky a ráno nás prebúdzalo bučanie kráv…No…malo to svoje čaro… A najkrajšia noc? Jednoznačne na  Liparských ostrovoch. Na skalnatom útese s pohľadom na azúrové more. Zažili a prežili sme množstvo zaujímavých dní. Albánsko ostane pre mňa prekvapením. Je krásne a evidentne raz bude vychytenou letnou destináciou. Predurčuje ho k tomu jeho krajina. V jednom totiž dostávate hory a aj pláže. Prevažne sú kamienkové, a tak je more prekrásne čisté a neskutočne modré. Jediným nedostatkom je neporiadok. Spať v campingu s potulnými psami a výtrusmi somárov a kráv….sa mi nie vždy pozdávalo. A preto ďakujeme mojim dvom spoločníkom, že to rešpektovali a snažili sa na prespanie vybrať čo najlepšie miesto. A čo ma asi najviac očarilo? Asi Sarajevo a jeho bazár! Úzke uličky, malé obchodíky, cinganie kladív, predavači a ich tovar…rozvoniavajúca káva a miestne špeciality. No a potom San Maríno. Presný opak Sarajeva…Noblesa na každom rohu, história a chutné jedlo.

Vrátili sme sa o jeden deň skôr. Na moje želanie. Akoby som si potrebovala jeden celý deň pred návratom do špagetérie, tak skutočne oddýchnuť. Len ležať na gauči a čítať, načerpať sily do ďalšieho „boja“. A to i napriek tomu, že som 2 týždne bola úplne mimo práce. Dnes už zarezávam naplno… Ale úprimne? Ten prvý deň bol naozaj hrozivý. Akosi som sa nedokázala dať dohromady. Mýlila som sa v objednávkach, v účtovaní….no  hotová sodoma gomora. To snáď ale poznáte všetci.

A aký je teda záver? Je jedno či máte 5 alebo 14 dní dovolenky. Návrat do práce bude vždy ťažký. Z jednoduchého dôvodu: Práca je a vždy bude prácou. I keď ju budete milovať nadovšetko, vždy pocítite jej ťarchu. Tú zodpovednosť a povinnosť. Ale na strane druhej…Vedeli by ste si bez práce predstaviť svoj život? Ja  veru nie…

PS: Vidíme sa v pondelok. Mám prvú rannú šichtu a budem rada, ak ma prídete povzbudiť😊