3. Vila Machiavelli Bibione

Predstavte si stredovek. Kamenné stavby, olivové háje, vinohrady. A romantika. To všetko v sebe nesie Vila Machiavelli Bibione v kraji Chianti. Prišla som s očakávaniami a dostala som ich. Priestranné izby, minimum nábytku, atmosféra minulosti. Presne to som potrebovala. A predstavte si, že v kuchyni mali presne taký pult ako plánujeme mať my v našom spoločnom dome. Zas odbočujem. Ale nedá sa písať o našej špagetérii a nenapísať aj o našich osobných a spoločných plánoch. Nejako sa to prelína…A náš prvý deň? Slnečný, pokojný a „variaci“. Začal nám totiž prvý kurz varenia u talianskej Nonny. Približne 17 km od nášho ubytovania. Poviete si, čo je to za vzdialenosť. Dokonca sme uvažovali, že pôjdeme na bicykloch. To by ale opäť nemohol byť šofér „môj osudový muž“. Neuznáva navigáciu, v tomto prípade ju ale použil…a asi urobil chybu. Zablúdili sme, opäť. Trasa viedla kamenistým terénom, prudkými svahmi…Museli by ste ale vidieť tú jeho radosť v očiach. No a na počudovanie sme trafili na prvý raz. Nesmelo sme vystúpili z auta, so zápisníkom v ruke, taliansko – slovenským konverzačným slovníkom a … samozrejme s očakávaním.

Časť prvá: Príprave cestovín a štyroch druhov omáčok

Moje deti mi pred odchodom vraveli, že nech len ja nevarím. Ani cestoviny. Akoby som variť vôbec nevedela. A to nie je celkom pravda. Moja mama by im na to povedala. „Vie variť ale nechce sa jej“. A má pravdu. Namiesto teplej večere si radšej pôjdem zabehať. Jedlo pre mňa moc neznamená, ale to by som tu asi písať nemala. Čo už, som úprimná. Ale…a to by vám potvrdili aj  moje deti, moja najobľúbenejšia a najčastejšie položená odpoveď a otázku „Čo budeme jesť na večeru“, znie? „Uvarím ti špagety?“ Pretože sú rýchle, jednoduché a lahodné. Zjete ich čisté len s olivovým olejom, cesnakom a parmazánom alebo s paradajkovou omáčkou, či rôznymi druhmi syra.

No a aká bola teda prvá lekcia varenia? Mala som pocit, že nie je nič jednoduchšie. Múka, voda, vajcia. Miesenie v rukách a tvarovanie cestovín. To, čo nám ale prezradila pri ich výrobe Nonna, vám nemôžem prezradiť. Tajná ingrediencia, ktorá ich robí ešte jemnejšími a lahodnejšími. A tu som zistila, že mám k tomu vzťah. Bavilo ma to. Naozaj. A tak sa teším, ako budem každé ráno s našim kuchárom(o ktorom vám napíšem samostatnú kapitolu), pripravovať cesto zo špeciálnej múky a prísad, krájať zeleninu a robiť základy tých najlepších talianskych omáčok.

Lekcia prebiehala v angličtine ale mnoho slov skutočne nebolo treba. Pozeráte sa na postup a popri tom si aj sami, priamo v akcii  vyskúšate, Chutnáte, koštujete, pridávate ingrediencie…a popri tom popíjate výborné domáce toskánske víno. A to je ďalšia zmena v mojom živote. Ja víno totiž vôbec nemusím. Mám rada pivo a koňak. Z vína mi bolo vždy ťažko a striasalo ma. Vedela som ale, že v našej špagetérii sa bude podávať len víno. K obednému menu ľahké a svieže, no a na večer by sa patrilo ochutnať nejaké to prosecco, či iné kvalitné talianske víno. Takže som išla do Toskánska s predsavzatím, že sa víno piť naučím. Že v ňom nájdem tú správnu chuť a ospevovanú vôňu. A začala som s ním u Nonny. Víno tmavo červené, husté, aromatické. Dáte si glg, prelejete si ho v ústach a pomaly preglgnete. Ostalo som prekvapená. Vôbec nechutilo zle a ani kyslo(asi som doposiaľ ochutnala len tie nesprávne vína). Toto víno, bolo presne také, aké by ste si dali k večerným cestovinám. U nás, v špagetérii, pri sviečkach a hudbe. Predstavu už mám v hlave, a viem, že pre mnohých vás bude takýto večer nielen gastronomickým zážitkom ale aj nesmierne príťažlivou chvíľou, ktorá vám bude v hlave vŕtať niekoľko dní😊. A čo sme sa teda naučili variť: typické pasty  oblasti Puglia  známu ako Orecchiette, severného Talianska označenú ako Cavatelli a cestoviny Pici. No a k nim sa budú podávať omáčky: Cukinová s ricottou, paradajková s cesnakom, no a zeleninové ragú. A dezert? Opäť jednoduchý a nenáročný. Klasické Tiramisu. No nie s kávou, ale so slameným(alebo tzv.omšovým) vínom. Mňam😊 Viete čo? Bude na vás čakať takmer každý deň v našej špagetérii.

 

Časť druhá: Opäť príprava cestovín a päť skvelé omáčky s Annou

Tešili sme sa. Opäť na tu skvelú atmosféru v kuchyni, miesenie cesta a samozrejme na to, že zjeme to, čo si navaríme. Mávate niekedy taký pocit, že keď uvaríte obed alebo večeru, tak chutí inak ako keď vám ju niekto iný navarí. Avšak mne, i môjmu „osudovému“ a verím, že i môjmu synovi, to chutilo tak ako by nám to navarila taká tá pravá talianska babička. La pasta fresca, lasagne bolognese s bešamelom, ravioli so špenátom a ricottou, mozzarellou a cukinou, zelené fettuccine s paprikovo – kuracou omáčkou. No a ako dezert sme podávali Toskánsky čučoriedkový koláč s pridaním olivového oleja s rozmarínom. Viete čo sa mi najviac páčilo? Stroj na výrobu tvaru cestovín. Môžete mať aké chcete, aké sa vám zažiadajú, aké si viete a aké sa ani neviete prestaviť. Skutočne je to jednoduché. Po koľkýkrát to tu píšem? A práve to ma na tom baví…Tá jednoduchosť a ľahkosť s akou pripravíte skvelý obed alebo večeru. Viete čo ma napadlo? Ak budeme každý deň v našej špagetérii takto vyvárať, tak budeme nesmierne okrúhli😊 Ale prezradím vám iné zaujímavosti: Vedeli ste, že keď pridáte soľ do koláča, tak zvýraznite jeho sladkosť? Alebo že sa čerstvé paradajky môžu pripravovať maximálne 5 alebo viac ako 30 minút? Inak ostanú kyslé. No a že do omáčok sa vždy pridáva vriaca voda z cestovín? A ešte aj to, že urobené cesto rýchlo schne, preto ho musíte zabaliť do potravinárskej fólie. A ešte jedna zaujímavosť. Cesto môžete počas vyšších teplôt nechať maximálne ½ hodiny len tak…na drese. Ak dlhšie tak ho radšej dajte do chladničky.

 

Len také PS na dnešný deň: Bol úžasný. Po niekoľkých rokoch som sa smiala ako malé dieťa. Až tak, že ma bolelo bruško😊 na tých dvoch…viete, čo je na tom najkrajšie? Že znovu pochopíte, že život ako taký, nie je len o práci, naháňaní a lamentovaní…ale že vám postačia tí správni ľudia. Nemusí ich byť veľa. Stačia jeden, dvaja, traja, štyria, piati….a som spokojná. No na tých dvoch ešte čakám. Ale viem, že do tej špagetérie prídu a budú jej súčasťou.

 

Časť tretia: Varenie v malej kuchynke

Okrem kurzov varení s Annou sme mali zabezpečené aj hodiny varenia s ďalšou výbornou a známou toskánskou kuchárkou.Pôvode sme mali variť v hotelovej reštaurácii, avšak vďaka svadbe, ktorá sa konala v tento deň, sme sa presťahovali do malého kamenného domčeka s úzkou kuchynkou a zvedavým kocúrom. Táto hodina bola iná. Taká typicky talianska, so spevom, smiechom…U Anny ste mali pocit typickej hodiny kurzového varenia. Presné postupy, k tomu výklad a pod. Tu to bolo o niečom inom. O láske k vareniu a jednoduchosti. A keďže sme predtým už absolvovali hodiny varenia, dosť vecí sme zvládli hneď na prvýkrát. Klasicky, tak ako i na ostatných hodinách i tu sme si zjedli to čo sme si navarili. A ako vždy😊 chutilo nám. Cestoviny (a my ich milujeme) sme vlastne jedli počas nášho kurzu varenia spojeného s dovolenkou nepretržite. A čo je divné… neprejedli sme sa ich a viem, že sa ich ani neprejeme. Cestoviny sú totiž jedlom na tisíce spôsobov a každý deň ich môžete obmieňa nielen podľa druhov zeleniny a produktov ročných období ale i podľa vašich momentálnych chutí a nálad. U ….sme si zakúpili aj stroj na výrobu dlhých špagiet, tzv. gitaru. Tiež sme sa rozhodli, že v našej kuchyni nemôže chýbať stroj na vyhladenie cesta a dosiahnutie tej správnej hrúbky. Veď ak chcete podávať a pripravovať domáce a ručne robené cestoviny, tak toto musíme byť súčasťou vašej kuchyne.