Vianoce

Vianoce...

Každoročná klasika, ktorú všetci milujú. Prečo by aj nie?…Konečne oddych, kopa jedla, televízor, gauč …Vlastne všetko to, čo si chceme a vieme dopriať!

Priznám sa, že ja Vianoce moc neprežívam. A to i napriek tomu, že si ako dieťa ich čaro pamätám. Sedávali sme vyobliekané v detskej izbe na posteliach a pozerali rozprávky. Vedľa nás otec, mama bola v kuchyni a piekla kapra. Vôňa jedla sa miešala s naškrobenými perinami, naolejovaným nábytkom a vytepovanými kobercami. Mala som to rada. Nemohla som sa dočkať, kedy nás zavolá ku stolu. No a potom som sa zase nemohla dočkať, kedy všetci dojedia a my si budeme môcť rozbaľovať darčeky. Viete, že niektoré z nich mi dodnes utkveli v pamäti? Tiež si pamätám každoročnú vianočnú vetu otca. „Kým nezješ, nepôjdeš sa pozrieť pod stromček!“ Sedávala som chrbtom ku darčekom a hlavou mi zo zvedavosti mykalo z jedného boku na druhý.

To detské čaro Vianoc mi zmizlo, keď sa narodili moje deti. Vianoce sme odvtedy robili už len pre ne. Oni písali Ježiškovi, my sme zvonili na zvončekoch a tešili sa z toho, že sa usmievajú a tešia. Dnes sú už veľké a zdá sa mi, že také to typické „vianočné snenie“ zmizlo aj u nich. Vianoce sa akosi rokmi prehupli do levelu, kúp mi to a to…a my, aby sme ich potešili, to i kúpime. Nechceme riskovať smutný pohľad pod vianočným stromčekom. Ale aby som to nehádzala len na jednu stranu, tento spôsob vyhovuje i mne. Nemusím vymýšľať, kombinovať, zháňať…Nie je to o lenivosti ani o pohodlnosti. Je to o pokoji. Viete čo? Páčilo by sami, keby tak Vianoce boli len o spoločnom stretávaní sa, rozprávaní, smiatí a vyvádzaní.

Naše tohtoročné Vianoce budú v dôsledku zmien v našich životoch iné ako tie predchádzajúce. Nebudú pre mňa ľahké, ale vnímam to, že to tak má byť. Čo ma nesmierne teší je to, že sa tak ako kedysi, všetci zídeme pri jednom stole u mojich rodičov. Ja…nemám okrem navarenia vianočnej kapustnice a dodania koláčov, absolútne nič na starosti, Ponúkala som sa mame, že jej prídem pomôcť, ale jej jasné: „Ja si to musím urobiť po svojom“ mi nedalo inú možnosť, len to akceptovať. Takže, klasicky ako každý rok, ráno vyrazíme na vianočnú túru, potom navarím kapustnicu a podvečer sa presunieme k našim. Ja, Katarína, mama, oco, Janík a deti. Taká bude naša vianočná zostava. A ja sa na to nesmierne teším. Viem, že sa budeme smiať, žartovať a spomínať na všetko to, čo sa nám v priebehu roka prihodilo. Pre mňa sú práve takéto chvíle najvzácnejšie. Mať pri sebe deti, rodičov, sestru a …Janíka. Vtedy mi skutočne nič nechýba.

A vám prajem takéto Vianoce tiež. Nech nie ste vystresovaní, uponáhľaní. Užite si každý jeden moment, smejte sa, zabávajte, neberte ohľad na to, čo si o vás tí druhí myslia…a buďte takí nielen na Vianoce.

 

Prajem vám, aby ste mali Vianoce i vy také. Nech sa veľa nasmejete, porozprávate, nech si užijete každý jeden moment. A tiež aby ste boli spokojní a šťastní. So sebou samými…a to nielen na Vianoce…