Verte mi, byť časníčkou nie je vôbec jednoduché…😊

Každá práca má svoje úskalia. Svoje ZA a svoje PROTI. Niečo, čo nás na nej baví a niečo, čo nie vždy „musíme“.  Dá sa povedať, že doteraz som mala  na prácu a zamestnanie šťastie. Bavila ma a vždy som si v nej vedela nájsť niečo, čo ma posúvalo vpred. Potrebovala som mať pred sebou víziu a pri sebe ľudí, ktorí to chceli tiež. Niekedy som sa sklamala a niekedy som ostala milo prekvapená. Jednoducho tak, ako to v živote chodí. Dobré roky, striedajú menej dobré, a zas prichádzajú tie lepšie. Uvedomila som si ale, že každé jedno zamestnanie ma niečo naučilo. O ľuďoch, dôvere, ochote, úprimnosti ale aj o hodnotách a prioritách v živote. V priebehu dvadsiatich rokoch som vystriedala 6 profesií, a popri nich som vyskúšala aj iné veci. Pohybovala som sa v oblastiach, ktoré so sebou viac menej súviseli. Avšak gastronómia, bol ako skok do neznáma.  Niečo, o čom som takmer nič nevedela. Znamenala to ale pre mňa riešenie, východisko, nádej, nevyhnutnosť. Nechcem písať dôvody, prečo som sa tak rozhodla.  Mne blízki ľudia ich poznajú a výrok „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“, presne vystihuje moju situáciu.

A tak som sa z  pozície „návštevníčky reštaurácie“ presunula do pozície  obsluhy. Získanie odbornej spôsobilosti, absolvovanie skúšok, zdravotný preukaz….základná nevyhnutnosť pri vykonávaní tohto povolania. S tým som počítala.. Čo ma  prekvapilo, bol ale ten veľký fyzický a psychický nápor. Ubolené nohy, svalovica na rukách, bolesti chrbta …len časť z toho, čo vás večer v posteli bolí. K tomu si pripočítajte skoré, a to mám na mysli naozaj veľmi skoré vstávanie,  a potom zas neskoré „zaľahnutie“ do perín. Denne iba pár hodín spánku a viac ako 8 hodín pobehovania. Skúste si to… s úsmevom na tvári, milým hlasom a s perfektným servírovaním jedla😊 Nie vždy to je jednoduché. Keď si dnes spomeniem, aká bola moja predstava, iba sa zasmejem…

Moja dcéra Betka už nejaký rok pracuje popri štúdiu na škole aj ako čašníčka. Keď chodievala domov večer taká unavená, že  pomaly cestou do izby zaspávala,  divila som sa. Skutočne mi to nepripadalo tak náročné. Myslela som si totiž, že tie 2-3 hodiny cez obed(kedy býva najväčší nával ľudí) sa prežiť dá. No a potom do večera…si aj posedíte a porozprávate….Nie je to ale úplne tak. Od samotného rána fungujete v kuchyni a pomáhate s prípravou kuchárovi, potom upratujete priestory, čistíte stoly, jednoducho aby bolo všetko tip-top. Okolo desiatej začínajú prichádzať prví hostia a vy začínate s podávaním jedla, blokovaním, upratovaním….a takto to trvá až do zatvorenia. Tým ale vaša práca nekončí. Treba všetko vydenzifikovať, vyumývať, poupratovať. Taká ďalšia hodinka až dve.  Keď zamykáte, tak sa len zhlboka nadýchnete a vydýchnete. Ráno vás totiž čaká ďalší takýto deň.

Možno si pomyslíte, prečo, a na čo to všetko robím.  Odpoveď je jednoduchá. Bola to možnosť byť s ľuďmi, ktorí ešte vedia snívať. A ktorým sa sny plnia…A i keď večer odpadávam od únavy, som nesmierne šťastná, že mám konečne zamestnanie, v ktorom môžem byť sama sebou. V ktorom môžem ľudí spoznávať, rozprávať sa s nimi,  smiať sa nimi , a popri tom všetkom im aj ponúknuť tie “naše najlepšie cestoviny“ . Viete aký je to úžasný pocit, keď vám povedia, ako im nesmierne chutilo? Že lepšie cestoviny ešte nejedli a už ani nebudú. Že sme výnimoční tým, že robíme veci inak ako ostatné reštaurácie? Že sa dokážeme  popri tom „strese“ aj baviť, a že chceme, aby sa bavili i oni? Toto ma dobíja…Takíto ľudia. Ktorí prídu na cestoviny a s úsmevom odchádzajú. A našťastie je ich dosť a ja verím, že ešte aj bude. Navyše, mňa to skutočne baví…To množstvo ľudí, spoločné rozhovory, vtipkovanie…. Tie situácie, keď spoznávate pravidelných hostí a už viete, čo si dnes dajú😊A keďže som dosť zvedavá a veľa sa pýtam…, tak sa aj veľa dozviem😊 Toto zamestnanie je pre mňa presne to makovoorechové(najlepšie). Náročné, nie však monotónne a nudné. Zažijete v ňom hromadu komických situácií  ale aj  trapasov.

Áno, čašníčkou nie je jednoduché. Ale ani novinárkou, lekárkou, či právničkou. Dôležité je, či vás to baví, a či sú okolo vás tí správni ľudia. A ja to šťastie mám. Ďakujem.

PS: A ako ste na tom Vy?

 

Do došpagetovania😊 SiJa