Varíme s Aďou….alebo slovenská Nigella v špagertérii SiJa

Televíznych relácií typu Varíme s… je nespočetne veľa. Svoj veľký boom majú ale asi už za sebou. Mne utkveli v pamäti dve. Známy preznámy Jamie Oliver a strašne sympatická čiernovlasá dáma Nigella. A priznám sa, že som ich relácie pozerala so zatajeným dychom, a to i napriek tomu, že ja „kuchárka“ nie som a ani nemám k vyváraniu a pečeniu žiaden pozitívny vzťah. Bavilo ma však pozorovať, ako sa vedia perfektne v kuchyni pohybovať. S akou ľahkosťou a gracióznosťou miešali, strúhali, plnili a ochutnávali všetko to, čo navarili. Záver týchto relácií bol ale najkrajší. Skupinka spokojných ľudí, ktorí nad jedlom veselo rozprávali a gestikulovali. Prečo o tom píšem? Pretože toto všetko sa mi opätovne vynorilo pri jednom stretnutí v našej špagetérii.

Na začiatok len ….Stačilo pár slov, nadšenie v očiach a ja som vedela, čo príde. A myslím, že to vedela i tá druhá strana…Veď posúďte sami…

Jedného pekného dňa k nám do špagetérie vkročila mladá čiernovlasá dáma. S úsmevom na tvári a s veľkou kabelkou prehodenou cez rameno. Možno poznáte ten pocit, že vám stačí jeden pohľad na človeka a viete, že si s ním budete rozumieť. Mne sa to stáva veru často. No a táto pekná, čiernovlasá žena bola presne takýmto človekom…Neviem, niečo z nej vyžarovalo. Možno jej úsmev, pohľad očí, naklonenie hlavy pri rozprávaní, a možno hlas. Jemne znejúci, pokojný… Predstavila sa, ako kamarátka mojej sestry Kataríny. A ja som si v tej chvíli spomenula…Istého času sme spolu pracovali….lenže vtedy v tom kostýme a účese vyzerala inak. A možno som ju inak vnímala len ja. Čo si ale veľmi dobre pamätám, bol ten prívetivý hlas. Žiadna riaditeľská nadriadenosť, skôr prejav priateľstva. A tak som vyhŕkla….“Veď vy ste boli moja nadriadená.“ A ona len s úsmevom a tichučkým hlasom pošepla. „To nemusíme ani nahlas hovoriť.“ A pokračovala bez prestávky ďalej. Škoda, že som nemala pri sebe diktafón, aby som vám presne mohla zreprodukovať jej slová. Niesli sa v zmysle, že to tu máme veľmi pekné, že tu cítiť pohodu a radosť. No a tiež, že ju varenie baví a rada by si vyskúšala našu kuchyňu. A mne sa v tej chvíli pred očami spustil film. Aďa(tak sa volá naša známa-neznáma čiernovláska, inak obdobný typ Nigelly) uprostred našej malej kuchyne, v kuchárskej zástere, ako rozpráva a vysvetľuje prítomným hosťom celý postup prípravy a varenia. A bolo!!!! Nečakala som ani chvíľu a hneď ako dorozprávala, som spustila ja…. „Vieš, čo by sme mohli urobiť? Jedenkrát do mesiaca zorganizovať dámske posedenia. Ty budeš variť a rozprávať a my budeme ochutnávať, diskutovať medzi sebou, vymieňať si rady, recepty…Také to varenie, ako bolo s Nigellou.“ Slovo dalo slovo  a my sme sa dohodli, že sa niekedy stretneme a všetko to doladíme. To „niekedy“ bolo o pár dní. Zhodou náhod si skupinka 6 ľudí u nás objednala na piatkový večer stôl spojený s degustáciou vína. A mňa hneď napadlo, čo tak urobiť im večer zážitkového varenia. Opýtala som sa, a oni boli nadšení. Tak som volala mojej Nigelle, či do toho pôjde s nami. Bez zaváhania povedala áno. A keďže sme mali len týždeň do onoho osudného dátumu, rozbehli sme sa každá po svojej línii s vidinou prvého večerného varenia. Musím povedať, že Aďa je profesionál….Pozrite si jej blog http://varimeslaskou.blogspot.sk a sami sa presvedčíte, že to, čo kuchtí, robí s láskou. Zostavila komplet menu, tak ako sa patrí: zdravé predjedlo, nevšedná polievka, naše domáce špagety a jej obľúbená omáčka, no a dezert. Moja úloha spočívalo v zabezpečení surovín. A keďže si zakladáme na „domácom a čerstvom“, poviem vám, že som mala čo robiť.

A ako to celé vyzeralo v piatok? Úžasne….Varilo sa, popri tom sa rozprávalo, smialo….Nalievalo víno, spomínalo a plánovalo. Nedokážem to opísať niekoľkými vetami. To treba jednoducho zažiť. Priamo na vlastnej koži. Preto som sa rozhodla, že takéto Piatkové varenia s Aďou u nás robievať budeme. Pravidelne, jedenkrát do mesiaca. Láka ma totiž predstava, mať v špagetérii skupinku žien(môžu aj muži), ktoré veselo diskutujú na rôzne témy a popri tom popíjajú talianske víno a jedia Aďkine jedlá. Také tie neformálne stretnutia, ktoré vám dodajú silu a nabudia vás.. Uznajte, veď čo je lepšie ako ženský smiech v spoločnosti kamarátok, nad tanierom dobrého jedla a pohárom vína.

Tak čo? Pridáte sa v máji ku nám?