Varíme naplno:-)

Ak by sa ma včera večer niekto opýtal, aký bol prvý deň v špagetérii SiJa, odpovedala by som, že presne taký aký mal byť.  Špagetový a omáčkový. Nezastavili sme sa ani na minútku…a to nás nesmierne tešilo… Pištíková Paradajková polievka oslávila svoju premériu a zažiarila. Slová, „takú som ešte nejedol“ alebo „toto je najlepšia paradajková“ neskutočne potešia.  Veď uznajte, ak vám zo  40 litrov vám ostane na dne, tak to už hovorí za všetko. A ktoré cestoviny išli najviac? Ragú bolognese , Con zucchine e riccota a Gongonzola.

Reštaurácia bola do posledného miesta obsadená a mnohí z vás sa otočili vo dverách, keď videli, že si nemajú kde sadnúť.  Prosím….neodchádzajte ani nečakajte, kým sa miesto uvoľní.  Polievku a cestoviny vám zabalíme so sebou. V termo obale vám obed nevychladne, a pokým prídete do práce alebo domov, vydržia:-) Alebo si s nimi môžete v takýto pekný slnečný deň sadnúť na lavičku na námestí alebo v parku a pozorovať čo všetko sa deje vôkol vás. (moja obľúbená činnosť)

Spoznali sme mnoho zaujímavých ľudí. Osobitne mi utkvel v pamäti mladík, ktorý ku nám zavítal popoludní na neskorý obed.  Dali sme sa do reči a….Tak ako my, i on miluje cestoviny na všetky možné spôsoby.  A zachutilo  mu, čo nás teší. To, že ich vyrábame priamo v našej kuchyni pred vašimi očami ho prekvapilo…ešte sa s tým nestretol ale uznal, že takto čerstvé a domáce cestoviny chutnia úplne inak ako tie sušené a balené. Sú hutnejšie, sýtejšie…no proste nesmierne dobré.

Pozdravujem aj úžasnú rodinku s kopou malých detí, ktorá sa u nás zastavila na neskorý obed. Radosť, smiech, detský krik….to je presne tá atmosféra, ktorú v našej špagetérii chceme. Ďakujeme. My totiž chceme  aby to bolo u nás ako doma…veselé, hlučné, a radostné…

A čo na záver?…. Nie som technický typ a práca s pokladňou je pre mňa nesmierny stres.  Pripravovať  suroviny, čistiť zeleninu, obsluhovať, umývať…..to všetko robím rada a úplne ľahko. Ak sa ale náhle postavím za pokladňu a mám účtovať, prepadne ma taký smiešny stres….rýchlo, rýchlo a zas rýchlo. prsty mi behajú po klávesnici až tak, že ich nekontrolujem….Tak ak sa pomýlim, odpustite mi to prosím….musím si zvyknúť aj na túto činnosť a verte mi, že sa snažím:-) a ten , kto ma pozná, vie, že to časom dám a zvládnem. tak ako v šetko doposiaľ v živote…ďakujem

PS: Prídete dnes za nami?…čakáme vás