Tati…v práci postupujem rýchlo😊

Kariérny postup. Každý o ňom sníva…A tí, ktorí si teraz povedali, že oni nie, tak klamú. Veď, kto by nechcel byt stále lepší a lepší. Nejde o peniaze, ani o ambicióznosť. Ide skôr o vnútorné uspokojenie, že to, čo robím, robím tak dobre, že ma moji nadriadení posúvajú na vyššie a vyššie pozície. Dôležité je len nestratiť rozum a cit. Odolať myšlienkam o svojej vlastnej dokonalosti a nezabudnúť, odkiaľ kto prišiel a čo má za sebou. Ach, zase som sa nejako zamotala….Moc filozofujem, a to nechcem.

Vždy sa pousmejem, keď si spomeniem, čo povedal otec o mne, keď ma videl v špagetérii. „Načo toľko študovala, keď teraz obsluhuje druhých a umýva dlážku“. A tak tento príspevok venujem práve jemu. Aby vedel( aj keď si  myslím, že to už vie a len hrá „formu), že to nie je o spoločenskom postavení, ale o radosti a pocite spokojnosti.

Milý ocino. Nemám vedúce postavenie, nie som ani riaditeľka, a už ani konateľka firmy. Vzdala som sa toho, pretože mi to šťastie neprinieslo. Chcela som byť sama sebou, byť sebe pánom a realizovať svoje nápady, bez toho, aby som potrebovala súhlas nadriadeného. Nemusieť byť milá, usmievavá a poslušná, keď sa to vyžaduje. Nebyť bez vlastného názoru a pritakávať iným. Viem, že si bol na mňa pyšný a hrdý. Úprimne ti ale teraz hovorím, že môžeš byť aj naďalej. Dokonca ešte aj viac. Dokázala som niečo, na čo sa iní boja len pomyslieť. Podarilo sa mi (za veľkej pomoci a podpore pre mňa dôležitého človeka) otvoriť špagetériu, do ktorej ľudia chodievajú radi.  A vieš čo? Vždy ma prekvapí, keď niekto povie: „Vládne tu taká príjemná atmosfére.“ Alebo: „Máte to tu také pekné.“  Tie slová ma nesmierne tešia. Ak u nás vládne príjemná, doslova až rodinná atmosféra, tak to znamená, že sme tu všetci spokojní. Nikomu nič nechýba. Usmievam sa počas celého dňa a teším sa na ďalší. Áno, som „len“  čašníčka, ale čašníčka šťastná a spokojná. A …predstav si😊 aj v tomto mojom novom profesijnom postavení  sa mi črtá kariérny postup. Pomaličky sa presúvam na miesto zásobovača a pomocného kuchára. Ja, ktorá som tak nerada nakupovala potraviny, dnes pravidelne behám do metra so zoznamom potravín a pomedzi regály vyškrtávam jednotlivé položky. Orientujem sa tam už ako doma….Viem, kde sú oleje, koreniny, sanitačné prostriedky…Len ešte tápam v oddelení mäsa. Tu potrebujem odbornú pomoc i dohľad. Ale neboj, dám i to😊Navyše tam majú úžasné vozíky. Keď sme dvaja, tak sa v nich vozíme. Pani predavačky na nás najskôr zhrozene pozerali, ale teraz…sa i usmejú. A potom to naložím do minikufra alfy, odveziem do špagetérie a ako úplný profesionál vyložím na náš interný vozík a idem celou pasážou. Samozrejme s úsmevom na tvári.

Asi som šikovná, pretože mi dali na starosť poobednú obsluhu nášho supervariča. By si neveril, aké je to celé kumšstvo.  A aké je to ťažké. Aby si mal akurát zohriatú vodu, správne osolenú, aby nevykypela z tých štyroch nádob, aby jej nebolo máličko. Neustále pripúšťať, odpúšťaš…no hotová alchýmia. Občas pri tom panikárim. Raz som nechtiac úplne vypustila vodu a hostia museli dosť dlho čakať na svoje cestoviny. Ale usmievali sa…No a minule som jednému pánovi rozvarila fusilly. S úsmevom mi to však odpustil. A druhému som varila špagety zas krátko….Ale povedal,  že boli super, a že mu zatiaľ chutili najviac. No povedz….som dobrá, nie?

Vyzerá to  tak, že je so mnou spokojný. aj Pištík. Mám ho ale vždy pre istotu na telefóne a v prípade núdze volám. Občas!! Ak chceš príď a uvidíš ma priamo v akcii. Od 14.00 stojím sa supervaričom a preberám funkciu hlavného kuchára. A keby som nebola v tom taká dobrá, tak by ma tam nedávali, no nie? A vieš, aké má predsa postavenie kuchár v gastronómii…To nie ako riaditeľ, či úradník….:-)

Tati….nie som riaditeľka, úradníčka, ani konateľka. Som ale sama sebou. Nevieš, aké je úžasné tešiť sa do práce. Na kolegyne, na to, čo vyvedieme a tiež na ľudí, čo ku nám chodievajú. Zbožňujem tie rozhovory s nimi. A vieš čo? Keď tu príde mama, Katarína a aj moje deti, tak je tu nesmierne veselo. Ako u nás v obývačke. A vieš čo som zistila? Že v  živote netreba mať funkciu, ani veľa peňazí. Postačí mať okolo seba ľudí, ktorí vo vás veria a berú vás takých, akí ste.