Slávili ste Valentína?

Prvý ranný telefonát v deň Valentína bol od mojej sestry Kataríny. A prvá jej otázka bola? „Čo dostaneš na Valentína? Videla som  na fotke ružové tulipány…“ A ja na to. „Tie som dostala už v pondelok. Ja dostávam kvety stále“. A dodala som. „Asi nedostanem nič,“ a zasmiala som sa. Skutočne som nič neočakávala. Nie preto, že by som Valentína ako sviatok zaľúbených odmietala. Beriem to tak, že prejav lásky môže byť i bozk ráno na líce, podržanie ruky v ruke alebo len úsmev. A môže to byť každý deň, nielen 14. februára.

Deň zaľúbených považujem za sviatok nového režimu. Neviem prečo, ale mám dojem, že nahradil Medzinárodný deň žien. A priznám sa, že ten sa mi páčil viac. Bol o všetkých ženách, nielen tých zamilovaných. Mladých i starých. Pamätám si, že my sme vždy dostávali od nášho otca  v tento deň snežienky. A tie boli pre mňa signálom blížiacej sa jari. Možno preto, mi je tento sviatok bližší. A možno aj preto, že nebol tak marketingovo prehnaný.

No a napriek tomu všetkému, čo som napísala, som Valentína oslavovala. U nás, v špagetérii SiJa a spolu s vami. Potešilo ma, keď bola večer plná reštaurácia a predstavte si, našli sa aj stoly, ktoré ochutnali naše Valentínske menu. Najviac ma ale zaujala rodinka s dvoma malými deťmi. Poviem vám úprimne, že bol na nich nádherný pohľad. Vždy, keď mi ku nim zaletel pohľad, som sa usmiala. Vysoký, mladý manželský pár a dvaja drobci -dievčatko a chlapec. Deti neustále rozprávali, s chuťou jedli a ich rodičia vyzerali maximálne spokojní. A taký by mal byť podľa mňa Valentín. Nielen o zaľúbenosti, ale o trvalej láske, opore a pocite radosti. A to je asi všetko😊