Nebojte sa snívať…

Keď som bola malá, snívala som nepretržite. Milovala som ten pocit, keď som sa „zakuklila“ do periny, zatvorila oči a predstavovala si, čo a ako by mohlo byť. Budovala som si vzdušné zámky, bola hrdinkou dievčenských románov, či dobývala svet. Nič sa mi v tom čase nezdalo nemožné…

Na istý čas a po určitých životných skúsenostiach, som snívať prestala. Akoby mi neostal na sny čas. Prišli deti, do toho štúdium, rodina, práca. Večer som usínala s myšlienkami, čo všetko treba stihnúť, pripraviť a nezabudnúť. Bola som  dospelá žena, ktorá si snívanie dovoliť nemohla. Boli dôležitejšie veci.

Keď človek prestane snívať, prestane ale aj žiť. Stratí chuť, nadšenie,….akýsi hnací motor, ktorý mu zároveň dodáva silu. A preto by sme nemali nikdy vyrásť zo svojich snov. Aj história je plná príkladov ľudí, ktorí sa nebáli splniť si svoje túžby. Takých, ktorí sa nenechali odradiť skeptickým okolím, či zdanlivou nesplniteľnosťou svojich túžob. Niekde som čítala, že niečo také ako nesplniteľný sen vlastne neexistuje, a že jediné limity sú tie ľudské, vnútorné. Vôľa, odhodlanie, ale aj strach a zdržanlivosť určujú, či sen budeme snívať alebo ho raz žiť. To ostatné, to sú len pohodlné výhovorky. A tak som začala snívať opäť. A nielen to. Ja som si začala svoje sny aj plniť. Jednoducho som si povedala: „Si dospelá, samostatná, sebestačná, v „dobrom“ veku….Nič ti nebráni.“

Priznám sa, že snov mám veľa. A špagetéria je jedným z nich. Snívam o tom, že naše domáce cestoviny budú tými najlepšími v širokom okolí. Že ľudia budú ku nám prichádzať, pretože im bude u nás príjemne. Že budeme organizovať „špagetové“ večery spojené s premietaním filmov, besedami, či hudobnými predstaveniami. Že okrem cestovín budeme ponúkať aj  domáce lasagne, gnocchi a raviolli. Som si vedomá, že to nebude hneď teraz a naraz. Že bude potrebná poriadna dávka vytrvalosti a trpezlivosti. Ale som rozhodnutá, tento sen dosnívať až do konca, a vychutnať si „každú kvapku“.

Raz mi jeden muž povedal, že jemu sa sny plnia. Že, ak po niečom naozaj túžime, podvedome tomu prispôsobujeme aj svoje kroky a hoci to môže trvať celé roky, raz sa k cieľu predsa len dostaneme. A ja mu verím…

A čo to znamená pre vás? Od februára rozširujeme naše otváracie hodiny. Chceme, aby ste sa u nás nielen obedovali, ale aby ste ku nám prišli aj na domáce chutné raňajky alebo sa zastavili na dobrú cestovinovú večeru.  Už čoskoro si budete môcť každé ráno pochutnať na čerstvo upečených, domácich ťahaných štrúdlach, buchtách, kysnutých závinoch, frgáloch a iných všakovakých, aj nesladkých koláčoch a bruschettách. K tomu káva, čaj alebo kakao…Jednoducho, raňajky, ktoré vám spríjemnia ráno. Alebo si ku nám prídete posedieť večer, a my vám, priamo pred vami pripravíme omáčky vyžadujúce si svoj  „čas na prípravu“. No a k tomu suché talianske víno, či prosecco…Keď tak nad tým uvažujem, tak vy ste vlastne súčasťou môjho sna…

A čo na záver? Snívať potrebujeme všetci. Niektorí viac, iní menej. Ale ostať bez snov? Uznajte, že to nie je pekná predstava. A preto snívajte!!! Nenechajte sa nikým  a ničím zahriaknuť…Je to váš život.