MÁME JEDEN ROK…

Máme jeden rok…

Špagetérie SiJa oslavuje dnes, 6. novembra, rok od otvorenia. Asi by som mala napísať pár oslavných slov, poďakovať sa všetkým, ktorí nám prejavili a prejavujú priazeň, a i tým, ktorí s nami dennodenne starajú o to, aby ste boli spokojní.  Takže…som rada, že ste to s nami vydržali. Skutočne!!! Neboli to ľahké chvíle a vyžadovali si veľa tolerancie a ohľaduplnosti. Robili sme, čo sme vedeli a aj to, čo sme chceli. Prijímali sme vaše podnety, učili sa na vlastných chybách a boli radi za každý váš spojný povzdych. Včera ma napríklad potešili dvaja mladí páni. Pri odchode vecne skonštatovali: „Robíte to fakt dobre. Budeme tu chodievať.“ A ja som neodolala a s úsmevom sa všetečne spýtala. „A kde ste boli doteraz? Veď sme tu pomaly už rok.“

Rovnako ako dnes, i pred rokom svietilo slnko. A ja som sedela za stolíkom a nedočkavo čakala na prvých „špagetérov“. Mala som trému, triasla som sa a nemala absolútne poňatie ako to bude počas celého dňa fungovať. Zvláštny pocit…zmes očakávania, strachu a nadšenia.

Náš prvý hosť bola dievčina. Čiernovlasá a vysoká. Doteraz ju mám pred očami. Ona vstúpila a ja som doslova vyletela zo stoličky so slovami: „JOOOJ, vy ste náš prvý zákazník!!!!!“ ´Zdá sa mi, že sa usmiala. Len neviem, či z toľkej radosti, že sme otvorili špagetériu alebo zo mňa, aká som bola pojašená. No a potom sa to rozbehlo. Tie prvé dva mesiace boli asi najťažšie. Vy ste boli zvedaví, čo nového sa otvorilo, a my sme vám chceli ponúknuť niečo nové. V tom čase sme ešte nemali zabehnutý systém a naše pôvodné predstavy ako to tu bude celé fungovať, hneď v prvý deň úplne zlyhali. Napríklad…nemali sme vôbec obsluhovať. Špagety sa mali „vydávať“ pri pulte a vy ste si mali so svojou porciou sadnúť za stôl. Realita ale bola ale taká, že ste si všetci  posadili a čakali. Teraz je mi to smiešne, ale v ten deň  mi moc do smiechu nebolo. Boli sme tu štyria a aj napriek tomu sme mali problémy, kto koho obsluhuje, kto čo robí a kto má kde ísť. Takto ale asi malo byť. Museli sme si prejsť všetkými tými tortúrami, urobiť chyby, poučiť sa, pracovať na seba a hlavne vymýšľať, aby sme si získali vašu pozornosť.

Všetci sme v priebehu roka prešli zmenami. Táto práca nás naučila, že nemôžeme zostať stáť na jednom mieste a uspokojiť sa s tým, čo vieme. Náš kuchár nie je iba kuchárom, je i čašníkom, prevádzkarom a aj pomocnou silou v kuchyni. A rovnako to platí aj o dievčatách a mne.

A čo si zapriať k prvému výročiu? Aby ste boli Vy i My spokojní s tým, ako to robíme. Aby vám chutilo a nám aby sa darilo. Aby…ale to už ponechám na Vás.  MOC ĎAKUJEME.