Keď problém zmeníte na zábavu:-)

Poznáte to….sú dobré a aj horšie dni. Ale poznáte aj to, ako urobiť z toho horšieho dňa ten lepší? My sme si to vyskúšali  včera.  To, čo v daný okamih vyzeralo ako neriešiteľná situácia, sa nakoniec premenilo na kopu zábavy. Dokonca sme si natočili video, v ktorom simulujeme celú situáciu:-) Jednoducho …a ja som za to nesmierne vďačná, sme ľudia, ktorí  si dokážu urobiť „srandu“ z toho, čo na prvý pohľad vyzerá „ako zrútenie sa celého sveta“. Tak čo sa vlastne stalo?

Predstavte si plnú reštauráciu. Počas obeda, kedy sa ľudia potrebujú čo najrýchlejšie naobedovať a stihnúť si ešte prevetrať hlavu na čerstvom vzduchu. Inak…tvrdila som to, aj keď som bola zamestnankyňou a tvrdím to aj teraz, keď pracujem v reštaurácii,  pol hodiny na obed je skutočne málo. Ak si chcete jedlo vychutnať, tak to aj s „cestami“, horko ťažko stihnete. No a v danej chvíli mi napadá, že my sme vašu situáciu vlastne  aj vyriešili….Zoberiete si náš obed so sebou:-) v našom obale.

Ale odbočila som,. Chcela som úplne o niečom inom). Tak! Reštaurácia bola do posledného miesta obsadená a k tomu ešte aj rad čakajúcich ľudí.  A nám sa v tom okamihu zasekol stroj na výrobu cestovín. Jeden z tých najdôležitejších zariadení našej kuchyne.  Cesto prichystané a my sme nemohli vyrobiť ďalšie množstvo špagiet.  Našťastie, naozaj našťastie, robievame  každé ráno  niekoľko kilov cestovín…. To preto, aby sme cez obed mohli byť k dispozícii vám:-)….No ale i napriek tomu, nám niekoľko porcií “ pochybilo“. Bolo treba vyrobiť ďalšie…Avšak?

Poznáte ten pocit, keď  ostanete ako skamenelí? Tak vyzeral najskôr Janík, keď stroj vrčal a vrčal ale nič z neho nevychádzalo. Po niekoľkých sekundách  však pohotovo ku stroju priskočil a problém začal riešiť. Odmontovával, trhal, poskakoval…..zlovestný pohľad na tvári a suché skonštatovanie: „Je pokazený!!!!“ A na moju otázku a vyľakaný pohľad „ˇPrepána, čo teraz????“ s pokojným hlasom odpovedal. „Som nejaký technik, nie? “ A v tej chvíli ho už nebolo.  Prišiel o pár minút…..Vyzbrojený niekoľkými väčšími i menšími kliešťami. Zaujal postoj a popri tom ako naši „stravníci“ jedli, on búchal a búchal….až kým stroj neopravil:-) A my sme mohli opäť spokojne servírovať…

Úprimne? Nebolo mi v tej chvíli všetko jedno. Štvrtý deň otvorené a už takýto problém.  Na takéto situacie máme však tajnú dohodu. Chytím Janíka za ruku a on už vie, čo to znamená.  Že…., ale to Vám neprezradím….

Po pár hodinkách sme sa však na tom všetkom zasmiali. Veď si pozrite naše video:-)

Do došpagetovania

Silvia a Janík