JA PEČIEM😊…a chutne.

JA PEČIEM😊…a chutne.

Kto by to bol povedal. Moja sestra a ani mama, určite nie. Avšak chutí im…a veľmi!!!

Pečenie som rada nikdy nemala. Jednoducho mi to akosi nešlo. Aj som sa pred rokmi snažila, skúšala…ale…výsledok bol vždy rovnaký. Nikomu to nechutilo, a tak to, čo bolo napečené, putovalo rovno pekne krásne do koša. Mala som z toho celkom taký „pekársky blok“. Pečenie ako také ma desilo. Možno to bolo spôsobené  tou mojou  známou „netrpezlivosťou“. Celé to váženie, miešanie a čo ja ešte viem…mi pripadalo zdĺhavé, nudné a nezaujímavé. Jednoducho som akosi na to nemala čas. A asi som ani nechcela. Navyše som mala obrovskú výhodu. Moja mama pečie najlepšie koláče v celom meste. A ak ste mali možnosť ochutnať niekedy jej makové štrúdle, alebo ríbezľovú tortu, tak iba potvrdíte moje slová. Ona prakticky za mňa piekla i u nás doma. Niekoľko desiatok rokov. V nedeľu to bola maková a jablková štrúdľa, na oslavy zas slané pagáčiky a tyčinky, no a Vianoce, tak to bola samostatná kapitola. Mami ďakujem, že si ma na také dlhé obdobie zastúpila😊 Teraz pre zmenu, môžem zastúpiť ja teba. Na niekoľko dlhých rokov. Nie, nie…smejem sa.

Možno je to vekom, možno zmenou môjho života a možno tým, že prevádzkujeme reštauráciu. Tak nejako sa od nás očakáva, že pôjdeme ďalej…A to nielen vo varení. Boli nejaké pokusy typu talianskych dezertov, čokoládových pien a pudingov. Nie vždy vyzerali ako z katalógu, ale chutili vám.  Klamala by som, keby som tvrdila, že by som nechcela mať v našej špagetérii ukážkové talianske dezerty. Bohužiaľ, nie všetko sa dá. Ale toho sna som sa nevzdala. Verím, že raz prídem do práce a v našom chladiacom pulte budú vystavené krásne dezertové poháre všakovakých sladkých chutí. A keďže si to želám, tak začnem od seba. Pomaličky…aby som nestratila trpezlivosť a chuť😊

Môj prvý koláč bola maková a makovo-ricottová kysnutá štrúdľa s ovocím. Mám výhodu, pretože náš kuchynský profesionálny miešač urobí takmer všetko za vás. A tak som si našla recept a išla do toho. Cesto nakyslo tak ako malo(a možno i viac), plnku som vymiešala po pamäti a opatrne naplnila štrúdle. Vyzerali obrovské a ešte obrovitánskejšie boli v našom konvektomate. Jednoducho, boli nádherné. Veliké, zlatisté…A chuťovo? Priznám sa, že som tŕpla. Cesto však bolo lahodne mäkučké a ostalo tak i na druhý deň ráno. Moja sestra neveriaco na mňa pozerala. Keď som jej odrezala poriadny kúsok, nechcela veriť, že som to piekla ja. „Kysnuté? Čo blázniš?…To ti všetko robil stroj…??!!!“ Áno Katuška, robil….ale….

A tak nejako som sa na to pečenie namotala. Nasledovala čokoládová torta s lesným ovocím a obrovskou dávkou čokolády, potom vanilkové rožteky, neskôr nádherne mäkulinké perníčky(aj bezlepkové), no a dnes sa chystám deťom upiecť na víkend opäť makovú štrúdľu. Podľa nového receptu. A samozrejme budeme i bezlepkový, pre našu Betku. Aby nebola od môjho pečenia ukrátená😊

Mám pred sebou veľký plán…Dať v novom roku tie nádherné ovocno-krémové dezertíky. Takže ak poznáte nejaký recept, prosím pošlite mi ho. Budem vďačná za každú vašu radu a tip. Je to pre mňa totiž výzva…., ktorú musím dať!!!