Gastro biznis je ťažký, ale…

Gastro biznis je ťažký, ale…

Špagetéria SiJa „funguje“ takmer 6 mesiac a vyzerá to tak, že si našla vo vašich jedálničkoch svoje miesto. Má už  niekoľko stálych zákazníkov a pomaličky pribúdajú ďalší. Možno je to pravými domácimi špagetami, možno rodinným prostredím, a možno i konceptom, ktorý nie je pre slovenský gastro priemysel tak typickým. Možno….

Prednedávnom som čítala článok o tom, ako vnímajú gastro Slováci a ako Taliani. Na rozdiel od talianskych jedákov, tí naši – slovenskí, radšej sedávajú vo veľkých reštauráciách s rozmanitým a všakovakým menu. Taliani uprednostnia malé, útulné priestory  s ponukou maximálne 2-3 pokrmov. Majú tak záruku, že to, čo sa im ponúka, je skutočne pripravené z čerstvých surovín. Oceňujú domácu, priateľskú atmosféru. Nie nablýskané rovnošaty, či biele rukavičky. Mne je ich postoj ku gastronómii bližší, a keď sme mimo Slovenska, tak radšej zablúdime do malej miestnej reštaurácie na periférii ako do nablýskaného hotela v centre mesta.

Prajem si aby naša špagetéria bola presne taká. Malá, útulná, rodinná. Jednoducho jednoduchá….ale tiež príjemná a obľúbená. Denne pripravujeme 2 druhy cestovín a zhruba 6 typov omáčok. Varíme, zapekáme, dokonca sme začali vyrábať aj lasagne. Podľa mňa je výber široký. Niekedy ma však zaskočíte otázkou, či len toto…A ja odpovedám: „Áno, ale je to čerstvo pripravené jedlo“. Žiadne zmrazovanie, či kupovanie polotovarov. Možno naše špagety na tanieri vyzerajú  strašne jednoducho, bez všetkých tých dekorácií, ale sú vyrobené priamo u nás, v našej kuchyni, každé ráno. Rovnako omáčky a polievky. Nehráme sa na super kuchyňu, takou skutočne nie sme. Sme ale kuchyňou, v ktorej nepodvádzame zákazníka. Používame suroviny, ktoré tam majú ísť a nenahrádzame ich. Nezabudnem na poznámku jedného nemenovaného kuchára, ktorý sa divil, že na prípravu pesta Genovese používame iba bazalku. Oni dávajú petržlenovú vňať – pol na pol, len aby ušetrili. Možno sa im darí a možno majú to pesto o niekoľko centov lacnejšie, ale … Toto nie! Ak už sme sa pustili do tvrdého gastro priemyslu, tak na úrovni. Radšej teda ponúkneme menej omáčok na špagety, ale budú to omáčky také aké majú byť. Bez zahusťovania alebo  nadstavovania surovín…

Gastro priemysel je ťažký, skutočne ťažký. A viem, že každé začiatky bývajú zložité. Dôležité je ale udržať si pozitívne myslenie a veriť si. Dnes som sa rozprávala s jedným manželským párom, ktorí si v deväťdesiatych rokoch ako prví otvorili v Žiline pizzériu. Vyrábali dokonca vlastné cestoviny. Vydržali to 18 rokov a ja som len obdivne povzdychla. Na otázku prečo skončili, si zase povzdychli oni. „Už sme ďalej nevládali…“

Nás špagetéria baví a teší. Zatiaľ vládzeme a verím, že to tak bude naveky…A chcem aby ste vedeli aj to, že každé vaše „Ďakujem, bolo to dobré“ je pre nás ako zlatá olympijská medaila.

Winston Churchil raz povedal: „Úspech je o schopnosti ísť k úspechu a nestratiť pri tom nadšenie“. A ja s ním súhlasím. Práve to nadšenie je magická sila, ktorá nás poháňa vpred …úspech totiž neprichádza z hodiny na hodinu. A ja ho mám ešte strašne veľa. Tak „Vzhúru do oblak“ ako mi každé ráno povie Janik…