Deň za dňom uteká a …

Čas letí neuveriteľnou rýchlosťou. Zistíte to po prvý raz vtedy, keď sa pozriete na svoje deti a vidíte, že vás už tak veľmi nepotrebujú. Vy však máte neustále pocit, že sú to malé deti a chcete byť pri nich „nonstop“. Nie vždy sa to dá. Ak máte prácu, ktorá vás napĺňa, a ktorú robíte radi, musíte nájsť nejaký kompromis. Poznám človeka, ktorý toto slovo neuznáva. Ja však hovorím, že bez kompromisov sa v živote  žiť ale nedá. Či už v rodinnom alebo pracovnom.

Vždy som sa práci venovala naplno. Avšak, keďže som žila a aj pracovala v jednom meste, tak to bolo o niečo jednoduchšie. Neberte to tak, že sa sťažujem. To vôbec nie…to, čo teraz zažívam som chcela. Veľmi. Vytvoriť niečo, na čo budem môcť byť pyšná, hrdá…Poviete si, že som malicherná. Ja si to ale o sebe nemyslím. Bola som vychovávaná tak, aby som sa vedela postarať sama o seba. Aby som nebola odkázaná na dobrotu, ochotu, či ľútosť druhého človeka. A celkom sa mi to darí. Prácu som si vedela nájsť vždy, a dokázala som pracovať aj počas štúdia, či materskej. Na doraz a samozrejme vďaka podpore mojich rodičov. A je tomu tak i teraz.

V práci som teraz od skorého rána do neskorého večera. A tým, že pracujem mimo bydliska, tak bojujem s nedostatkom času. Nemám čas na tak bežné veci, ako príprava raňajok a desiaty pre syna, skúšanie či je naučený, kontrolu, čo robí počas dňa, či každodenné upratovanie alebo športovanie.

Viem ale, že to takto musí byť. Nedá sa totiž otvoriť reštauráciu a nebyť jej súčasťou na 100%.  A chcem, aby to vedeli aj moji blízki. Ja na vás nezabúdam a ani neprestávam myslieť😊 Mnohokrát počas dňa mám na mysli….zavolám, ozvem sa…avšak, príde nával ľudí, alebo inej práce a všetko „mi vyšumí“ z hlavy.  Jedno ale viem… Baví ma to a teší. Ale tiež viem, že najviac na to „doplácajú“ moje deti. A hoci sú už veľké, každý deň mám výčitky, že nie som s nimi tak, akoby som mala. A vtedy sa sama seba pýtam… Koľko času musíte byť s deťmi, aby cítili, že sú pre vás najdôležitejšie v živote? Raz mi mama povedala, že nie je dôležité ako dlho trávime čas s rodinou, ale to, akým spôsobom ho spolu prežijeme. A ja si to pripomínam vždy, keď večer zamykám kľúčom špagetériu a rozmýšľam, či ešte stihnem byť s deťmi, alebo nie.

Snažím sa, aby sme boli spolu aspoň cez víkend. Vtedy neležíme doma a ani neupratujeme…Sme vonku, na čerstvom vzduchu, športujeme, cestujeme… Jednoducho, bavíme sa. A mám dojem, že i oni sú spokojné. A tak ma  ich otázka, „Čo budeme robiť tento víkend?“, vždy nesmierne poteší. Je totiž potvrdením maminej vety, že „Nie je dôležité, ako dlho trávite čas s deťmi, ale akým spôsobom ho spoločne prežijete.“ A čo nás čaká tento víkend? …Turistika za každého počasia, no a možno sa pridá aj moja mama. Čo viac si priať😊