Varte, jedzte a bavte sa s nami…

Je nás málo😊 Po vyše mesiaci prevádzky špagetérie zisťujeme, že potrebujeme ďalších nadšencov, ktorí sa neboja snívať a chcú od života niečo viac. A i keď zámer špagetérie bol malý podnik založený predovšetkým na spôsob „zober si domáce cestoviny so sebou“, realita ukázala, že nie celkom to tak bude. Mnohí z vás nám hovoria, že máme málo miesto a krátku prevádzkovú dobu.  My to vieme, a verte, radi by sme urobili pre vás viac. Aby ste boli spokojní a mohli ku nám chodievať nielen cez obed, ale aj večer a cez víkend. Zmenili sme  teda naše „plány“ a chceme ich prispôsobiť vám. Bez vašej pomoci to ale nedáme. Jednoducho potrebujeme ľudí, nadšencov, milovníkov cestovín, ktorí by chceli spolu s nami variť, pripravovať, vymýšľať…a hlavne baviť sa.

Je jedno, či budete vyučený. Pre nás je dôležité vaše nadšenie a chuť. Práca v špagetérii totiž nie je o odrobení si povinných  ôsmych hodín. Je to čosi viac. Chceme aby ste boli spokojní s tým, čo od nás dostanete a tiež chceme, aby boli spokojní s vami aj naši zákazníci. Aby sa mohli s vami porozprávať, aby ste im vedeli poradiť a aj sa s nimi zasmiať. Aby ste boli jedným z nás a aby špagetéria nebola pre vás len povinnou prácou. Od nového roka by sme radi otvorili druhú, večernú zmenu a rozšírili ponuku cestovín a jednotlivých omáčok. Chceme naďalej pripravovať hotové obedové omáčky, no a potom ponúkať „večerné a víkendové menu“, ktoré si pri príprave vyžaduje istý čas.

Špagetéria Sija, nie je typická reštaurácia. V porovnaní s ostatnými nám vidíte do kuchyne, vyrábame domáce cestoviny(mimo bezlepkových, nakoľko na ich výrobu skutočne nemáme priestor) a pripravujeme omáčky, ktoré vám môžeme čo najrýchlejšie skombinovať s našimi cestovinami. Sme si vedomí, že niekedy sa vám nepáči, že musíte čakaťalebo, že máte predstavu, že omáčka by mala na tanieri vyzerať viac profesionálne😊No pri tej „obedovej rýchlosti“, keď sa chcete u nás najesť do 30 minút sa to, ale nie vždy dá. Nechceme sa  toho však vzdať!! Na takéto „vyhratie sa s cestovinami a omáčkami“ chceme vytvoriť priestor večer a cez víkend.

Viete čo nás ale prekvapilo? Mnohí z vás nás vnímate ako taliansku reštauráciu. Nie prosím…nehráme sa na talianskych kuchárov a ani gurmánov. Máme len radi cestoviny a chceme aby ste ich mali radi aj vy. To, že máme taliansku kávu, či talianske vína, bola zhoda náhod. Jednoducho to, čo nám chutilo, sme si zaradili do nášho jedálnička. Nie sme a ani nechceme byť  noblesná reštaurácia s obsluhou v rukavičkách. S talianskou melódiou, či bezchybnou obsluhou. Chceme byť priatelia, baviť sa s vami o všetkom možnom, chceme počuť váš názor, pripomienky i to, čo by ste u nás chceli. Aby ste sa u nás cítili príjemne…ako doma, u vás v obývačke. Aby ste nám otvorene a priamo tu povedali, či vám dnes chutilo alebo nechutilo a prečo. Kritika má posúvať vpred, a my keďže sme nováčikmi v tomto „fachu“, len privítame váš názor. Ja hovorím, „učený z neba nik nespadol“, a ak nás môžete niečo naučiť niečo i vy….tak hurá do toho!!!!

Tak čo, nájde sa niekto, kto by sa pridal do nášho „rodinného“ podniku? Čakáme na vás…

Do došpagetovania

SiJa

Môj prvý chutný koláč…

Keď som včera večer zaspávala, mala som v duchu napísaný  pomaly už celý článok. O tom, ako som po rokoch (dlhých) opäť piekla. Dnes ráno, keď som si sadla za notebook, som ale nevedela, čo vlastne písať. Bolo to  prekvapujúce… Ešte včera večer som presne vedela, čo v ňom bude a ….teraz? Napadla mi úplne protichodná myšlienka: „Mám skutočne napísať o tom ako som piekla koláč? Veď to robia ženy takmer každý deň. Nevyznie to hlúpo?“ Uvedomila som si však jednu vec….Tento článok vlastne nie je o tom koláči. Je výpoveďou mňa samej. Toho, čo cítim a čo prežívam, k čomu sa po rokoch vraciam… Avšak tentokrát bez obáv a vnútorného strachu. A pri tom je to obyčajný koláč😊

Kedy som začala vlastne po prvý raz s pečením? Nemám ani potuchy. Mama nás k tomu neviedla, hoci piekla každý týždeň. A piekla a pečie fantasticky. Skutočne. Nie také tie okázalé, plnkové dortíky“, ale klasické, kysnuté, ťahané, plnené aj suché koláče. Priznám sa, že je im ťažko odolať a počas môjho detstva som si ich skutočne veľa odjedla. Bol to taký nejaký náš rodinný zvyk. Nedeľa nemohla byť bez koláča. Keď som sa opýtala mamy, prečo nás nikdy nenaučila piecť, jej odpoveď bola jednoduchá. „Chcela som vás ešte uchrániť pred tým čo vás čaká. V živote sa navaríte a napečiete až -až. A mňa tiež niekto neučil….naučila som sa sama.“ Nikto v tom čase ale asi nepredpokladal, že my so sestrou budeme trošku iné. Ako naša mama hovorí „Do vetra“. Rozlietané, uponáhľané, čo chcú vždy všetko stihnúť a čo najviac zažiť. Katarína taká bola vždy a aj ostala. Ja som sa na nejaký čas snažila „usadiť“, byť dobrou matkou a ženou. Presne takou ako moja mama. Starostlivá, dôsledná, milujúca. Každé ráno pripravovať svojim deťom raňajky, desiaty do školy, olovranty a teplé večere. Vyvárať a vypekať a mať voňajúcu domácnosť.

Do manželstva ako takého, som vhupla veľmi skoro. A o niekoľko mesiacov som bola už aj matkou. Dnes nádhernej, nesmierne šikovnej Betky, ktorá to so mnou nemala ľahké. Stále hovorím, že ja som bola dieťa, ktoré malo dieťa a snažila som sa vychovávať tak, aby moja dcéra žila inak. Aby mohla bez problémov študovať, cestovať, žiť študentský život a plánovať si budúcnosť. Pomáhala mi mama i otec. Aj vďaka nim je Betka taká, aká je…Dokonca vie aj variť a piecť….postará sa o svojho mladšieho brata a aj otca.  Keď nie som doma, oná preberá funkciu matky a riadi chod domácnosti a život v nej. A ja som jej za to veľmi vďačná.

Vrátim sa ale ku koláčom…Snažila som sa, mala som recepty mamy i svokry. Avšak tým, že som chcela mať všetko hneď hotové a nerada na niečo čakám, dopadli moje výtvory tak ako dopadli. Deti z povinnosti ochutnali, niekedy aj zaklamali o tom, že aké sú chutné a….ďalej už nejedli. Ja som však nevzdávala. Piekla som a piekla. Vyhadzovala a vyhadzovala. Až do času, keď my moje deti so smiechom povedali: „Mami, ty už nepeč. Veď to ani náš pes nechce jesť.“ A mne sa v tej chvíli nesmierne uľavilo. Prestala som piecť na niekoľko rokov, vlastne až do doby narodenia môjho syna Šimona.  V tom čase nás zásobovala koláčmi mama. A nám to tak vyhovovalo. Neviem prečo, ale v jeden rok, tesne pred Vianocami, som sa spýtala svojej svokry, či by som nemohla piecť s ňou. Bola som na materskej a času som mala dostatok. No a myslela som si, že tomu prídem na chuť. Piekli sme spolu niekoľko sviatkov, vždy pod jej dozorom a láskavými radami. Dodnes som je za to vďačná a vážim si, čo všetko pre mňa urobila. Pravda je ale taká, že pokým tu bola, chcela som a snažila som sa. Po jej odchode, som sa ale vrátila do „starých“ koľají a koláče som začala objednávať.

Začala som opäť, až tu, u nás v špagetérii. Nesmelo. A priznám sa, že prvýkrát to nedopadlo práve najlepšie. Recept som mala od mami. A hoci tvrdila, že je to jednoduchý recept, mne sa to akosi nepozdávalo. Osobitné miešanie, postupné pridávanie, opatrné pečenie…nehnevajte sa, skutočne nič pre mňa. A nebola by som to ja, keby som si urobila po svojom. To, čo sa malo pomaly miešať a postupne pridávať, som „hodila“ do jednej nádoby a zapla miesič cesta. Vyzeralo to super a ja som si ešte aj v duchu povedala, aká som šikovná😊 Hotové cesto som vyliala na plech a dala predpiecť na niekoľko minút. Koláč mal byť pôvodne s ríbezľami, ale keďže sa mi ich nechcelo po obchodoch zháňať, naškrabala som naše jablká a dala na cesto. Spokojná, prespokojná…Vytriezvenie prišlo o pár minút. Akosi som prepočula pípanie rúry a koláč sa piekol a niečo dlhšie. No…o dosť dlhšie. Jablká boli zvrchu jemne prihorené, a tak ma napadlo, že by sme na to mohli vyriešiť čokoládou. Nepomohlo!!! Cesto bolo chuťovo dobré, avšak tie jablká…Nedali sa jesť. Janík aj Pištík so smiechom na tvári na mňa pozerali. Bavili sa ohromne. A ja s nimi tiež. Dokonca si ho fotili a zaslali mojim deťom s textom „Hádajte, kto dnes piekol?“ A tak som si v duchu povedala, že sa to už druhýkrát nestane. Budem piecť iba ja a Pištík. Krok po kroku, pomaly, pod dozorom, s kopou otázok. A keď volal Janík, že čo robím a ja som mu povedala, že nech ma nezabáva, pretože Ja pečiem….ostalo v telefóne ticho. A potom to jemné doberanie, avšak ja som už v tej chvíli, vedela, že tentokrát bude scenár úplne opačný. Koláč sa krásne nafúkol a neuveriteľne voňal. Bol šťavnatý a na vrchu chrumkavý a všetkým chutil. Skutočne chutil. Dokonca i mojej mame. Tá jej veta „Naozaj je dobrý“ ma potešila. A čo na záver?

Piecť už budem každý deň!!! Nie -nie😊 n..len občas. To by som predsa nášmu Pištíkovi nemohla urobiť.

Do došpagetovania

SiJa

Naše domáce Tagliatelle

Vedeli ste, že?

Na dnešný obed vám pripravuje i Tagliatelle. A pretože si ich mnohí z vás žiadajú,  rozhodli sme sa vám poskytnúť aj niekoľko zaujímavosti:

Tagliatelle  (z talianskeho tagliare – „rezať“)  sú cestoviny, ktoré sa tradične vyrábajú v talianskych oblastiach  Emilia- Romagna a Marche.  Sú to dlhé ploché rezance, ktoré sa tvarom podobajú cestovinám fettuccine a mávajú šírku 0,65 až 1 cm. Podívajú sa s rôznymi omáčkami, tradične predovšetkým s omáčkou Bolognese. V špagetérii SiJa si ich dnes môžete, už okrem spomínanej omáčky Alla Bolognese, dať aj s Krevetovou omáčkou alebo omáčkou  Quttro Formaggi. No a vďaka špeciálnym bronzovým tlačiacim formám na cestoviny, majú naše domáce tagliatelle hrubšiu štruktúru. Omáčka sa preto na ne lepšie „nalepí“ a obalí ich úplne- úplne celé😊

Tagliatelle podľa jednej povesti vytvoril prvý šikovný dvorný kuchár, ktorého inšpiroval slávnostný účes Lukrécie d’Este na svojej svadbe s Annibalom II. Bentivogliem v roku 1487. Pokrm dostal názov tagliolini di pasta e sugo, alla maniera di Zafiran (cestoviny s omáčkou na Zafiranský spôsob) a bol podávaný na strieborných tanieroch. Postupom času sa tagliatelle stali bežným jedlom.

Do došpagetovania

SiJa

Bezlepkové cestoviny DIVELLA – zdravé i chutné

Keď sme začínali s myšlienkou špagetérie, tak nás ani nenapadlo, že by sme mali mať v ponuke i bezlepkové cestoviny,  Priznám sa, o celiakii som toho nevedela veľa . Možno aj preto, že sa v mojom okolí nevyskytujú ľudia ňou trpiaci. Nebyť nášho kuchára Pištíka a mojej dcéry Beby, asi  by nás ani nenapadlo, zaoberať sa touto myšlienkou.  Boli to práve oni, ktorí nás upozornili na to, že táto skupina ľudí má dosť veľké problémy so stravovaním mimo domova.  A tak sme začali riešiť čo a ako by bolo treba, aby sme im ponúkli a poskytli to, čo im chýba…

Prvotná naša myšlienka bola vyrábať ich tak, ako naše klasické cestoviny….u nás, priamo v kuchyni. Avšak po naštudovaní  a všetkých potrebých informácií, a všetkého, čo by sme museli dodržať v záujme zdravia(aby sme niekomu neublížili), sme sa rozhodli možno pre ľahšiu ale určite lepšiu variantu. Nevyrábať ich, ale len variť.

A tak sme začali skúšať… Rôzne značky, rôzne druhy.  Prešli sme od Metra, Billy, Tesca…lustrovali na internete….Nejako sme ale nemohli „naraziť“ na tie pravé.  Chceli sme, aby nielen  dobre chutili, ale aj dobre na tanieri vyzerali a aby ich varenie netrvalo príliš dlho. A našli sme:-).   Talianske bezlepkové cestoviny DIVELLA, vyrobené z kukuričnej a ryžovej múky. A tak sa nám vďaka tejto značke  podarilo zostať  nielen  pri talianskej tradícii, ale ponúkať aj tradičnú kvalitu  a zdravú kuchyňu pre každého.

Do došpagetovania:-)

SiJa

 

 

 

 

Bez parmezána ani „na krok“…

O parmezáne ste už mnohokrát počuli a iste i ochutnali, a to nemusíte ani být milovníci talianskej kuchyne. My, v Špagetérii SiJa,  používame Syr Gran Moravia patriaci  do prestížnej  rodiny syrov grana.  A tak vám prinášame niekoľko zaujímavosti:

Syr Gran Moravia je predstaviteľom mimoriadnej evolúcie zrejúcich syrov, ktoré rodina Brazzale zrealizovala na Morave. Práve tu  bola zorganizovaná veľká sieť  stajní  schopných vyrábať mlieko  vysokej kvality pri dodržaní parametrov, týkajících se zníženia  dopadu na životné prostredie a produkciu kvalitného a zdravého krmiva. Vyrába sa  v litovelskej  sýrárni  ručne, z kvalitného českého mlieka podľa starobylých talianskych  receptúr. Vďaka  použitiu syridla rastlinného pôvodu je vhodný tiež pro vegetariánov.

Pre zdravé stravovanie:
Sýr Gran Moravia je…

– bohatý na bielkoviny s vysokou biologickou hodnotou, která je vyššia než u červeného a bieleho mäsa
– vynikající zdroj vitamínov a minerálov (1,13 g vápníku na 100 g)
– vhodný i pro osoby s neznášanlivosťou  laktózy
– bohatý na vitamíny A a D, ktoré sú nepostradateľné pre metabolizmus vápnika a kostí, ako aj pre udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti
– vďaka použitiu  syridla rastlinného pôvodu je  vhodný tiež pre vegetariánov

Vedeli ste, že:

Dlho zrajúce sýry obsahujú leucin a aminokyselinu, ktorá dokáže zvýšit pocity sýtosti? A že veľa dlho zrajúcich syrov  je prirodzene bez laktózy kvôli mliečnym fermentom, ktoré behom zrania laktózu metabolizujú… Sú preto vhodné i pre osoby s neznášanlivostťou laktózy, ktoré si radi pochutnávajú  na dobrom syre. A tiež, že syry sú bohaté na bielkoviny,  a môžu ich obsahovat až 30%. No a bielkoviny obsiahnuté v mlieku a v syroch majú vysokú biologickú hodnotu. Tak prečo ich nejesť:-)

Gran Moravia je v našej kuchyni maximálne využívaný, či už priamo pri príprave omáčky, dochucovania, v procese prípravy cestovín Aglio, Olio, peperoncini ale i ako konečná bodka na porciu cestovín. A ak máte radi tento druh syra, neváhajte povedať, že si ho želáte na tú svoju porciu cestovím o niečo viac….My vám ho radi donesieme:-) 

No a pre tých, ktorým Gran Moravia chutí  „moc premoc“….chystáme jeho predaj v menších baleniach …Už čosko!!!

Tak Do došpagetovania

Silvia a Janík

Špagetový Black Friday:-)

Špagetový Black Friday 🙂

Najväčšie nákupné šialenstvo dorazilo ….Kto  milujete výpredaje alebo iné zľavové akcie, tak si príde určite na svoje. Vieme, že pri nákupoch nie je nikdy čas na jedlo. Preto vám radi pripravíme naše domáce cestoviny, aby ste si ich mohli vziať so sebou, a tak vás už nič nezastaví pri nákupnej horúčke:-)

A aby sme nezostali pozadu, tak dostanete v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. 25% zľavu na naše cestoviny s akoukoľvek omáčkou. Tak čo? Oplatí sa?

 

Do došpagetovania 🙂

SiJa

Kuchár Pištík …

Hovorí sa, že navariť dokáže každý…Ale len dobrý kuchár povýši varenie na umenie. My takého v našej špagetérii máme. Dovolím si to tvrdiť. Aj vďaka  vám….Veď keby neboli naše špagety tak chutné, nestávalo by sa nám pravidelnosťou, že v priebehu niekoľkých hodín zmiznú z nášho „obrovského variča“.

Keď človek príde do reštaurácie na pracovný obed alebo romantickú večeru, dostane sa do styku s rôznymi ľuďmi. Či už je to čašníčka alebo barman, ich prácu vždy vidíte a viete, čo práve teraz robia a či stíhajú alebo nie. S kým však do styku málokedy prídete je kuchár. On je vlastne motorom celej reštaurácie a väčšinou býva veľmi dobre ukrytý za stenou. U nás, v špagetérii SiJa,  to tak ale nie je…

Každodenná rutina kuchára začína skoro ráno. U nás je to už pred siedmou hodinou.  Náš kuchár  sa postará  o zásoby, prezlečie sa do rovnošaty a všetku energiu, ktorú má, dáva do prípravy jedla. Najskôr krája, potom varí, neskôr opäť krája, mieša, dochucuje a ochutnáva. Denne pracuje pod tlakom, pretože stačí malá chybička a polievka  už nemusí  byť taká ako má byť, alebo omáčka „nechytí“ tú správnu chuť. Na všetko toto má zhruba 3 hodiny….A keď si to  tak zoberiete,  vyrobiť  niekoľko kilogramov  cestovín, k tomu zo päť omáčok a obrovský hrniec polievky  nie je vôbec sranda:-) On to ale robí pokojne, s úsmevom a popri tom ešte aj „hodí“ nejaký ten vtip na ranné rozveselenie.  Presne o 10.00 hod. vás u nás čaká teplá domáca polievka…a ak by ste už boli moc hladní, tak vám v pribehu 2-3 minút uvaríme aj cestoviny s omáčkou.

Ale kto je Kuchár Pištík?  O tomto bude písať Janík, ktorý sa s ním pozná niekoľko rokov a spoločne precestovali svet krížom-krážom.  Ja som ho spoznala len pred niekoľkými mesiacmi a „sadli “ sme si. Páči sa mi jeho postoj k životu….ten pokoj, ktorý okolo seba šíri, a keď sa započúvate do jeho príbehov a zážitkov z cestovania, občas sa vám ani ústa nezavrú:-) Mňa osobne prekvapil….vysoký, štíhly muž, počierny, kučeravý…..dobrodruh, cestovateľ, kuchár…. Pochádza z Topoľčian a  čo viem, tak po skončení školy odišiel  pracovať na horskú chatu ako kuchár a vysokohorský nosič zároveň. Na niekoľko rokov, presne na štrnásť,  sa stala chata na  Borišove  jeho  druhým domovom. A ako on hovorí, boli to zatiaľ tie najkrajšie roky. Miluje  prírodu, hory a všetky športy s nimi spojené. Miluje cestovanie a dobrodružstvo a nesmierne miluje aj svoju Monču (prezradím, že sa im teraz v decembri narodí malý Pištík).  Dôvod, pre ktorý sa rozhodol odísť z Borišova bol práve „malý Pištík“. A tak sa ocitol u nás. To, že kuchárčenie skutočne miluje, sme zistili hneď ako začal rozprávať. Toľko nadšenia a nápadov….nových receptov. Dnes napríklad varí mrkvovú so zázvorom a kari….lahodná chuť. A čo je úžasné, je naklonený zdravému vareniu…takže žiadne múkové zápražky, či zahusťovania….ako on hovorí, tak, aby si prišli na svoje aj celiatici, vegáni i vegetariáni…

Tešíme sa na vás:-) Do došpagetovania

Silvia a Janík

 

 

 

Vianočné stretnutia trošku inak…

Vianočné večierky sú dnes už bežnou súčasťou našich životov…. Niekde sú organizované vedením pre zamestnancov, a niekedy zas samotnými zamestnancami len tak pre vlastnú radosť. My vám v našej špagetérii SiJa ponúkame obe možnosti….Poďakovať sa svojim zamestnancom, či obchodným partnerom za spoluprácu alebo sa s kolegami, priateľmi a známymi zabaviť na konci roka. Tak trošku netradične…..

Možno vás napadne, že v špagetérii je to len o cestovinách….Ale nie je to tak celkom pravda. Máme síce menšiu, ale rovnako výkonnú a kvalitnú kuchyňu ako oveľa väčšie reštaurácie. Znamená to teda, že okrem cestovín a omáčok, vám radi pripravíme aj kvalitné mäso, syry, zeleninu….jednoducho to, na čo budete mať chuť:-) K tomu kvalitné víno, dobré pivo, káva a dezert…(domáci).

Alebo viete čo? Skúste si tento rok  zorganizovať svoj vianočný večierok trošku inak. My vám pripravíme rôzne druhy cestovín a degustáciu všakovakých omáčok na ne.   Mäsové, zeleninové, syrové, z rýb….aby vám tie naše cestoviny chutili zakaždým trošku inak.

A možno by ste chceli zažiť degustáciu talianskych vín. Stačí len povedať. Náš taliansky dovozca je v tomto smere odborník a domáce cestoviny tak budete môcť zapíjať tým nejlepším vínom z Talianska.

Tak veselé a usmiate 🙂 a príďte

Do došpagetovania

Silvia a Janík

 

 

Máte radi kávu? Aj my…

Tiež máte kávu spojenú s niečím pekným? Alebo ide o pravidelný ranný rituál, bez ktorého si neviete predstaviť začiatok rána? A možno si ju dáte, keď máte zlý deň a zrazu sa vám zdá, že žiadny problém nie je taký veľký, aby sa nedal vyriešiť…

U mňa je káva začiatok každého rána. Pijem jej veľa…niekoľko šálok počas celého dňa. Mám totiž veľmi rada jej vôňu. A rovnako i ten čas, keď pomaličky usrkávate z horúcej  pariacej sa šálky a pozorujete, čo všetko sa vôkol vás deje. Pri jej pití mám ale podmienku.  Musí byť veľká a s mliekom.

Tu sa asi všetci znalí kávičkári chytajú za hlavu. Káva s mliekom? A ešte aj veľká? Čo už…Ja si pochutnám práve na takej. Málokedy ju ale mimo domu aj dostanem. Prečo?

V kavarniach, či reštauráciách si vždy dávam cappuccino…a tí, ktorí ma poznajú, dobre vedia, že poviem, „Veľké prosím.“ Málokedy však naozaj veľké dostanem. Najčastejšia odpoveď znie, že väčšie nerobia a nemajú šálky. A mne to príde divné:-) Tak som si povedala, že u nás takýto problém nebude. Možno nerobíme všetky možné druhy kávy(veď aj načo, nie sme kavariareň ale špagetéria), ale radi vám urobíme takú veľkú alebo malú kávu, dvojitú, či s poriadnou porciou našľahaného mlieka.

Silvia a Janík

 

 

 

Rýchlo, ľahko a ešte aj čerstvo

Všetko toto spĺňajú naše domáce cestoviny.  Počas dňa zamiesené, vytlačené a čakajúce na varenie. My vám ale ponúkame aj ďalšiu možnosť. Nemusíte si zobrať domov iba tie uvarené s omáčkou podľa ponuky. Radi vám zabalíme aj čerstvé cestoviny, ktoré varom ešte neprešli. Veľké alebo menšie balenie, ako budete hladní:-) Ich výhoda je v tom, že nie sú vaječné, takže si ich môžete uvariť hneď po príchopde domov….v tom prípade varte 2-3 minúty, alebo si ich necháte vysušiť a zjete o niečo neskôr.  Veď vyskúšajte…

Silvia a Janík