Kto by povedal, že ja budem variť…

Kto by povedal, že ja budem variť…

O tom, že varenie ma moc nebaví, som písala už niekoľkokrát. Netajím sa tým…Jednoducho, je to tak. A keď sa ma jedna novinárka, ktorá o nás písala pre gastrožurnál  opýtala,  prečo teda máme špagetériu, moja odpoveď bola jednoduchá. „Máme radi cestoviny. A…varenie má predsa na starosti kuchár, my len dotvárame atmosféru.“

Na začiatku sme si mysleli, že si vystačíme s jedným – šikovným kuchtíkom. Čas ale ukázal, že sme pravdu nemali. Otvorili sme druhú zmenu, našli druhého kuchára  a fičali v plnej pare….Jeden mesiac. Kuchár totiž musel náhle odísť a my….sme doslova a dopísmena ostali „na holičkách“. Začalo naše provizórne obdobie. Zatvoriť sme nemohli, a tak sme poprosili našu šikovnú čašníčku Katarínu(ktorá niekedy tiež vlastnila reštauráciu), aby na istý čas prebrala aspoň sčasti funkciu večerného kuchára. Týmto sa jej chcem poďakovať. I za to, že ma nenápadne priúčala čo a ako pridať a ochutiť.

A zatiaľ čo Katka večerami varila, my sme intenzívne pátrali po niekom, kto by rád prebral jej úlohu. Požiadali sme úrad práce, rozhodili siete medzi známymi, dokonca sme zašli aj na strednú školu, či sa nám nepodarí „zlanáriť“ nejakého šikovného študenta. Úplne bez výsledku. Budúci kuchári na otázku, kto z nich rád varí, iba sklonili hlavy do zeme, úrad práce nám vybral až 1 „“donúteného“ záujemcu(ktorý inak od skončenia školy nevaril a 8 rokov pracoval pri páse) a známi len krútili hlavou z jednej strany na druhú. Jednoducho, kuchári sú v Žiline nedostatkový tovar. Možno je to tým, že je tu tak veľa reštaurácií, a možno i tým, že väčšina odchádza do zahraničia aby si lepšie zarobila.

Moja naivná predstava, že si nájdeme kuchára, ktorý sa bude u nás naplno realizovať, ktorý bude vymýšľať a experimentovať, sa teda rozplynula. Nič iné mi neostávala, len sa zmieriť s danou situáciou a prebrať velenie nad jej riešením. Vedela som, že Katarína nemôže chodievať len na „poobedné“, a že Janík, musí chodiť do svojej firmy. A tak…som bola nútená nazbierať všetku moju odvahu a v duchu si povedať: „To dáš, tak ako vždy!“ …A začať variť. Priznám sa, obavy som mala…a veľké a stále mám. Cestoviny sú ale úžasné v tom, že príprava omáčok patrí medzi tie jednoduchšie pripravované pokrmy. A tým, že milujem cestoviny, ma baví i to miešanie, experimentovanie, kombinovanie. Samozrejme, nevyváram zložitejšie druhy ako pestá. Na tie si netrúfnem, a ani na puttanescu, či cuketovú s ricottou. Nedajbože bolónsku alebo syrovú. Nie, to nie….Tie my našťastie stíha náš kuchár Pištík ešte v priebehu dňa pripraviť. Ja pripravujem večer skutočne len tie najjednoduchšie recepty, ktoré sú hotové v priebehu niekoľkých minút. Napríklad paradajkovú s mozzarellou a bazalkou, či smotanovú s proscuittom a cherry paradajkami. A dala som aj carbonaru s vajíčkom. A viete, aký som priebojník v príprave šalátov? S proscuittom, vajíčkami, panenkou, tuniakom, mozzarellou, k tomu nejaká ta jogurtová zálievka alebo len olej, soľ, korenie….Inak, na tých teraz fičím….

Som na seba pyšná a baví ma pozerať, ako s chuťou jete. Dokonca ma aj pochválila skupina mladíkov…Že to nielen chutí ale aj vyzerá na tanieri výborne. Ďakujem vám chlapci, ani neviete, ako ste ma v tej chvíli potešili. Som na seba hrdá….a môžete aj vy. Zas som sa posunula o krôčik ďalej. Netvrdím, že odteraz tu budem vyvárať….To, ani náhodou.  Naďalej hľadáme a potrebujeme kuchára, ktorý by nám to tu večerami poriadne rozprúdil. Ak nejakého takého poznáte, dajte nám vedieť…prosím. Ja som tu len na zástup. Radšej sa s vami budem rozprávať a spolu s Janíkom sa starať, aby ste sa u nás cítili príjemne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Gastro biznis je ťažký, ale…

Gastro biznis je ťažký, ale…

Špagetéria SiJa „funguje“ takmer 6 mesiac a vyzerá to tak, že si našla vo vašich jedálničkoch svoje miesto. Má už  niekoľko stálych zákazníkov a pomaličky pribúdajú ďalší. Možno je to pravými domácimi špagetami, možno rodinným prostredím, a možno i konceptom, ktorý nie je pre slovenský gastro priemysel tak typickým. Možno….

Prednedávnom som čítala článok o tom, ako vnímajú gastro Slováci a ako Taliani. Na rozdiel od talianskych jedákov, tí naši – slovenskí, radšej sedávajú vo veľkých reštauráciách s rozmanitým a všakovakým menu. Taliani uprednostnia malé, útulné priestory  s ponukou maximálne 2-3 pokrmov. Majú tak záruku, že to, čo sa im ponúka, je skutočne pripravené z čerstvých surovín. Oceňujú domácu, priateľskú atmosféru. Nie nablýskané rovnošaty, či biele rukavičky. Mne je ich postoj ku gastronómii bližší, a keď sme mimo Slovenska, tak radšej zablúdime do malej miestnej reštaurácie na periférii ako do nablýskaného hotela v centre mesta.

Prajem si aby naša špagetéria bola presne taká. Malá, útulná, rodinná. Jednoducho jednoduchá….ale tiež príjemná a obľúbená. Denne pripravujeme 2 druhy cestovín a zhruba 6 typov omáčok. Varíme, zapekáme, dokonca sme začali vyrábať aj lasagne. Podľa mňa je výber široký. Niekedy ma však zaskočíte otázkou, či len toto…A ja odpovedám: „Áno, ale je to čerstvo pripravené jedlo“. Žiadne zmrazovanie, či kupovanie polotovarov. Možno naše špagety na tanieri vyzerajú  strašne jednoducho, bez všetkých tých dekorácií, ale sú vyrobené priamo u nás, v našej kuchyni, každé ráno. Rovnako omáčky a polievky. Nehráme sa na super kuchyňu, takou skutočne nie sme. Sme ale kuchyňou, v ktorej nepodvádzame zákazníka. Používame suroviny, ktoré tam majú ísť a nenahrádzame ich. Nezabudnem na poznámku jedného nemenovaného kuchára, ktorý sa divil, že na prípravu pesta Genovese používame iba bazalku. Oni dávajú petržlenovú vňať – pol na pol, len aby ušetrili. Možno sa im darí a možno majú to pesto o niekoľko centov lacnejšie, ale … Toto nie! Ak už sme sa pustili do tvrdého gastro priemyslu, tak na úrovni. Radšej teda ponúkneme menej omáčok na špagety, ale budú to omáčky také aké majú byť. Bez zahusťovania alebo  nadstavovania surovín…

Gastro priemysel je ťažký, skutočne ťažký. A viem, že každé začiatky bývajú zložité. Dôležité je ale udržať si pozitívne myslenie a veriť si. Dnes som sa rozprávala s jedným manželským párom, ktorí si v deväťdesiatych rokoch ako prví otvorili v Žiline pizzériu. Vyrábali dokonca vlastné cestoviny. Vydržali to 18 rokov a ja som len obdivne povzdychla. Na otázku prečo skončili, si zase povzdychli oni. „Už sme ďalej nevládali…“

Nás špagetéria baví a teší. Zatiaľ vládzeme a verím, že to tak bude naveky…A chcem aby ste vedeli aj to, že každé vaše „Ďakujem, bolo to dobré“ je pre nás ako zlatá olympijská medaila.

Winston Churchil raz povedal: „Úspech je o schopnosti ísť k úspechu a nestratiť pri tom nadšenie“. A ja s ním súhlasím. Práve to nadšenie je magická sila, ktorá nás poháňa vpred …úspech totiž neprichádza z hodiny na hodinu. A ja ho mám ešte strašne veľa. Tak „Vzhúru do oblak“ ako mi každé ráno povie Janik…

Varíme s Aďou….alebo slovenská Nigella v špagertérii SiJa

Televíznych relácií typu Varíme s… je nespočetne veľa. Svoj veľký boom majú ale asi už za sebou. Mne utkveli v pamäti dve. Známy preznámy Jamie Oliver a strašne sympatická čiernovlasá dáma Nigella. A priznám sa, že som ich relácie pozerala so zatajeným dychom, a to i napriek tomu, že ja „kuchárka“ nie som a ani nemám k vyváraniu a pečeniu žiaden pozitívny vzťah. Bavilo ma však pozorovať, ako sa vedia perfektne v kuchyni pohybovať. S akou ľahkosťou a gracióznosťou miešali, strúhali, plnili a ochutnávali všetko to, čo navarili. Záver týchto relácií bol ale najkrajší. Skupinka spokojných ľudí, ktorí nad jedlom veselo rozprávali a gestikulovali. Prečo o tom píšem? Pretože toto všetko sa mi opätovne vynorilo pri jednom stretnutí v našej špagetérii.

Na začiatok len ….Stačilo pár slov, nadšenie v očiach a ja som vedela, čo príde. A myslím, že to vedela i tá druhá strana…Veď posúďte sami…

Jedného pekného dňa k nám do špagetérie vkročila mladá čiernovlasá dáma. S úsmevom na tvári a s veľkou kabelkou prehodenou cez rameno. Možno poznáte ten pocit, že vám stačí jeden pohľad na človeka a viete, že si s ním budete rozumieť. Mne sa to stáva veru často. No a táto pekná, čiernovlasá žena bola presne takýmto človekom…Neviem, niečo z nej vyžarovalo. Možno jej úsmev, pohľad očí, naklonenie hlavy pri rozprávaní, a možno hlas. Jemne znejúci, pokojný… Predstavila sa, ako kamarátka mojej sestry Kataríny. A ja som si v tej chvíli spomenula…Istého času sme spolu pracovali….lenže vtedy v tom kostýme a účese vyzerala inak. A možno som ju inak vnímala len ja. Čo si ale veľmi dobre pamätám, bol ten prívetivý hlas. Žiadna riaditeľská nadriadenosť, skôr prejav priateľstva. A tak som vyhŕkla….“Veď vy ste boli moja nadriadená.“ A ona len s úsmevom a tichučkým hlasom pošepla. „To nemusíme ani nahlas hovoriť.“ A pokračovala bez prestávky ďalej. Škoda, že som nemala pri sebe diktafón, aby som vám presne mohla zreprodukovať jej slová. Niesli sa v zmysle, že to tu máme veľmi pekné, že tu cítiť pohodu a radosť. No a tiež, že ju varenie baví a rada by si vyskúšala našu kuchyňu. A mne sa v tej chvíli pred očami spustil film. Aďa(tak sa volá naša známa-neznáma čiernovláska, inak obdobný typ Nigelly) uprostred našej malej kuchyne, v kuchárskej zástere, ako rozpráva a vysvetľuje prítomným hosťom celý postup prípravy a varenia. A bolo!!!! Nečakala som ani chvíľu a hneď ako dorozprávala, som spustila ja…. „Vieš, čo by sme mohli urobiť? Jedenkrát do mesiaca zorganizovať dámske posedenia. Ty budeš variť a rozprávať a my budeme ochutnávať, diskutovať medzi sebou, vymieňať si rady, recepty…Také to varenie, ako bolo s Nigellou.“ Slovo dalo slovo  a my sme sa dohodli, že sa niekedy stretneme a všetko to doladíme. To „niekedy“ bolo o pár dní. Zhodou náhod si skupinka 6 ľudí u nás objednala na piatkový večer stôl spojený s degustáciou vína. A mňa hneď napadlo, čo tak urobiť im večer zážitkového varenia. Opýtala som sa, a oni boli nadšení. Tak som volala mojej Nigelle, či do toho pôjde s nami. Bez zaváhania povedala áno. A keďže sme mali len týždeň do onoho osudného dátumu, rozbehli sme sa každá po svojej línii s vidinou prvého večerného varenia. Musím povedať, že Aďa je profesionál….Pozrite si jej blog http://varimeslaskou.blogspot.sk a sami sa presvedčíte, že to, čo kuchtí, robí s láskou. Zostavila komplet menu, tak ako sa patrí: zdravé predjedlo, nevšedná polievka, naše domáce špagety a jej obľúbená omáčka, no a dezert. Moja úloha spočívalo v zabezpečení surovín. A keďže si zakladáme na „domácom a čerstvom“, poviem vám, že som mala čo robiť.

A ako to celé vyzeralo v piatok? Úžasne….Varilo sa, popri tom sa rozprávalo, smialo….Nalievalo víno, spomínalo a plánovalo. Nedokážem to opísať niekoľkými vetami. To treba jednoducho zažiť. Priamo na vlastnej koži. Preto som sa rozhodla, že takéto Piatkové varenia s Aďou u nás robievať budeme. Pravidelne, jedenkrát do mesiaca. Láka ma totiž predstava, mať v špagetérii skupinku žien(môžu aj muži), ktoré veselo diskutujú na rôzne témy a popri tom popíjajú talianske víno a jedia Aďkine jedlá. Také tie neformálne stretnutia, ktoré vám dodajú silu a nabudia vás.. Uznajte, veď čo je lepšie ako ženský smiech v spoločnosti kamarátok, nad tanierom dobrého jedla a pohárom vína.

Tak čo? Pridáte sa v máji ku nám?

Cestovateľský večer s…

 

v piatok 23.marca 2018 o 18.00 hod. Vás  pozývame  na cestovateľský večer v Špagetérii SiJa.

Ako sa dá sa na starej 30-ročnej Lade za dva mesiace dostať z Kysúc cez Himaláje až do Bangkoku…“

…V rámci dobre známeho cestovateľského projektu Lada svetom sme aj v roku 2017 podnikli expedíciu po zabudnutých kútoch Zeme. Rozhodovanie, kam ísť, nebolo jednoduché. Po výprave do Mongolska v roku 2016, ktorá bola príliš krátka, sme vedeli, že potrebujeme opäť pozdvihnúť pomyselnú latku vyššie a prijať väčšiu cestovateľskú výzvu. A tak sme naplánovali expedíciu Ladázia 2017…(Matej Fabšík)

Vstup bezplatný

Miesto si môžete rezervovať do 20.03.2018 na sija@spageteriasija.sk, alebo telefonicky: 0901 900 666

Mariánske námestie 29/6, Žilina

Neslávite MDŽ? Tak začnite…

Mesiac marec milujem. Z troch dôvodov. Narodila som sa v tomto mesiaci, začína sa moje najobľúbenejšie ročné obdobie a slávi sa v ňom sviatok nás – žien. A práve o tomto sviatku chcem napísať. Nemám rada, keď niekto označí MDŽ ako prežitok minulého režimu.  Áno, využíval sa ako propaganda komunizmu, ale jeho podstata je o niečom inom. Pre mňa v oslave sily ženy. Takej, ktorá sa nevzdáva, ktorá si ide za svojimi snami, a ktorá chce milovať a byť milovaná.

Nehnevajte sa, ale argumenty, že muži, by si mali spomenúť na svoje partnerky, matky, sestry, či dcéry počas celého roka, a nielen 8. marca, u mňa neuspejú. Ja si myslím opak. Práve v tento deň, by malo to celoročné „peľhanie“ žien vyvrcholiť.

Nie, nie…Nie som žiadna feministka, a ani zástankyňa matriarchátu. Ale trvám na tom, že ženy si zaslúžia, aby ich velebili, akceptovali, milovali, chránili a bránili. Snáď sa muži na mňa nenahnevajú, ale uznajte…Denne musíme riešiť milión vecí, postarať sa o deti, domácnosť a i o vás…Chodiť každé ráno do práce,  vymýšľať program na víkend, a popri tom všetkom byť milé, usmievavé a vyzerať dobre. A poniektoré okrem roly matky zastávať aj úlohu živiteľa rodiny. Veď to je veľa aj na koňa, ako sa hovorí. Nehovorím milí muži, že vy to ťažké nemáte…Ale my sme predsa len o niečo krehkejšie stvorenia a z času na čas potrebujeme byť rozmaznávané. Niekedy sa stáva, že nás muži práve pre tú našu bojovnosť nepovažujú za ženy. Že si myslia o nás, že to „dáme“, že to zvládneme, že sa nepoložíme…Ale vedzte, že  to nie je tak úplne pravda. V ťažkých, skutočne ťažkých chvíľach hľadáme vašu ruku, váš pohľad a vaše povzbudenie. Tá oslava ženskosti je preto aj o vás, milí muži. Bez vás totiž nemôžeme byť ženami…Práve vy ste ten princíp, ktorý z nás robí tie úspešné, sebavedomé a nezávislé ženy, matky, sestry a dcéry, ktoré sú na seba pyšné.

Či sa to niekomu páči alebo nie, MDŽ je a bude o ženách. A nikto nám nezabráni v tom, aby sme jeho oslavu poňali po svojom. A aby boli naše oslavy MDŽ dokonalé, je dobré ich spojiť s našimi kamarátkami alebo partnermi. A ja mám pre vás návrh…Príďte na oslavu MDŽ ku nám do špagetérii SiJa a oslávte svoju ženskosť dobrými večernými špagetami. A dostanete od nás aj darček😊 Heslo znie: My slávime MDŽ!!!!!!

Neviete čo na večeru? Príďte ku  nám…

Keď som pracovala pred niekoľkými rokmi v štátnej správe, tak sa v kancelárii pravidelne(takmer až dennodenne) rozoberala téma „Čo budem variť na večeru“. Priznám sa, že ja som sa moc nezapájala. Nevarili sme klasické teplé večere(fičali sme na špagetách, omeletách, zeleninových šalátoch, opečených zemiakoch a pod.) Moje kolegyne vždy na mňa zazerali a asi ma aj odsudzovali. Ale…jednoducho sa mi zdalo zbytočné, aby som ešte aj večer varila teplú stravu, keď každý jeden z nás obedoval či už v školskej jedálni alebo v reštaurácii. Uznávam, bola v tom aj určitá dávka pohodlnosti  – musela by som sa z práce naháňať, ísť do obchodu nakúpiť a postaviť sa ku sporáku namiesto toho, aby som si išla zašportovať. Na druhú stranu si ale nemyslím, že by bolo nejako extrémne zdravé mať dve hlavné jedlá denne. A…tiež sme nechcela, aby sme skončili ako štyria obézni cvalíci s roztiahnutými žalúdkami😊. Moja mama by povedala ale niečo iné. A možno i mnohí z vás…

Niektoré ženy to tak prežívali, že si brali jedálne lístky – denné menu z reštaurácii. Akože na inšpiráciu😊 Viem ale tiež, že poniektoré to baví. Vymýšľajú recepty, kombinujú, skúšajú. Dokonca také osobne poznám a fandím im.

Avšak pre tie, ktoré to robia len preto, že sa to patrí a sluší, sme tu MY v Špagetérii SiJa. Dámy vedzte, že po 8,5 hodinovej šichte máte plný nárok na to, aby ste si zvyšok dňa užili. Tak si už nelámte hlavu nad tým, čo dnes uvariť a ani nekupujte polotovary v supermarketoch. Zoberte partnera, deti, známych a príďte. Nielenže sa dobre najete, ale budete zároveň aj všetci spoločne sedieť a večerať za jedným stolom. Prečo to píšem? Pretože sa mi zdá, že spoločné rodinné večere sú akoby minulosťou. Asi už málokedy počuť ako nejaká mama volá z okna: „Domov!!!Večera je na stole!!!“ Čoraz častejšie bývame v práci do neskorého večera, alebo majú naše deti krúžky, alebo…aj  keď sa teplá večera navarí, tak si každý naloží na tanier svoju porciu inokedy ako ten druhý, alebo s ňou odíde do svojej izby. Tak čo? Zvážite našu ponuku?

 

A viete čo ešte? Pripravujeme pre vás navyše malé prekvapenie…Ale to až, keď prídete ku nám na večeru.

A čo varíme dnes v utorok 20. februára 2018?

VEČERNÉ ŠPAGETY

TIP ŠÉFKUCHÁRA                                              6,99€

(hovädzie mäso, bravčové mäso, cibuľa, zeler, mrkva, paradajky,  víno, slanina, šampióny, paprika, cuketa, cesnak)

  1. Ragú ala bolognese                                                                  5,99€

(hovädzie mäso, bravčové mäso, cibuľa, zeler, mrkva, paradajky,  víno,  čierne korenie, muškátový oriešok) alergény 7,9,12

  1. Alla Puttanesca alergény 4,7                                                                 4,99€

(olivy, ančovičky, cesnak, kapary, pretžlenová vňať, paradajky)

  1. Sugo Finto         alergén 9,12                                                     3,99€

(paradajky, cibula, mrkva, zeler, víno, cesnak, čerstvé bylinky)

  1. Aglio, olio e peperoncino                                                         3,99€

(cesnak, peperoncini, petržlen, olivový olej) alergény 7

  1. Smotonová s lososom alergény 4                                                           6,99€

(smotana, čerstvý losos, kôpor)

  1. Pesto Genovese                                                                               5,99€

(bazalka, piniové oriešky, parmazán, cesnak)alergény 8,7

  1. Sicílske pesto                                                                   5,99€

(ricotta, Gran Moravia, petržlenová vňať, cesnak, sardelové rezy, chilly papričky,

kapary, čierne olivy, sušené paradajky) alergény 8,7

  1. Cestoviny Carbonara                                    5,99€

(smotana, vajce, maslo, slanina, čierne korenie) alergény 7

  1. Paradajková s mozzarellou a bazalkou 5,99€

  (paradajky, mozzarella, bazalka, cesnak) alergény 7

  1. Smotanová s proscuitom a chery paradajkami 4,99€

(smotana, proscuito, paradajky) alergény 7

 

Ku nám môžete prísť aj s deťmi…

Minule, pri šoférovaní, som z rádia započula informáciu o tom, čo všetko ľuďom v reštaurácii prekáža. A jednou z nich bol i krik malých detí. Reakcia ľudí bola rôzna. Od toho, že malé deti nemajú čo v reštaurácii hľadať, až po tie, ktoré sa zastávali matiek a ich detí. Celá tá diskusia mi prišla divná. Prečo? Pretože som sama matka a aj moje deti patrili medzi takéto  dosť „hlasné“. Najmä syn. Máme s ním niekoľko úsmevných príbehov, kedy sme pre plač a krik, museli všeličo prehrýzť. Denne som sa stretávala s poznámkami, nech si dieťa utíšim, ale verte, skutočne sa nedalo. Raz mi dokonca moja mladá suseda v paneláku zahlásila, že pre krik môjho syna nemôže v noci spávať. No čo už. Niekoľkomesačnému bábätku nevysvetlíte, že v noci sa má spať, a že ak nechce, aby ho bolelo bruško, tak nesmie nenásytne piť. Ja verím, že keď dieťa plače, má na to dôvod. Možno sa bojí, možno sa necíti bezpečne, možno je unavené a možno potrebuje cítiť svoju mamu.

Čo sa týka kriku v reštauráciách, mne osobne neprekáža. Vždy si spomeniem na seba a viem, čo tie matky prežívajú. Slová, že dnešné deti sú menej vychované ako pred rokmi, respektívne, že im rodičia viac dovolia, neberiem. Možno to isté hovorili aj naši starí rodičia v súvislosti s nami. Pravdou je i to, že v minulom období zväčša deti ostávali doma. Doby sa však menia. Mnohí rodičia chcú tráviť čas s deťmi nielen na detských ihriskách, ale chcú sa spoločne i najesť v reštauráciách.

My v našej špagetérii vítame všetky deti. A hoci nemáme označenie baby-friendly“ reštaurácie, a nespĺňame stanovené kritéria, snažíme sa tak správať. A o tom to je. Radi vám dieťa zabavíme, aby ste sa mohli v pokoji najesť, vymyslíme im hry, aby sa nenudili a aby tak ako vy, aj oni, od nás odchádzali  spokojne. A viete čo? Medzi našimi malými návštevníkmi už mám svojho obľúbenca. Malého chlapčeka, ktorý keď ku nám príde, tak vie, že sa nudiť nebude. Veď uznajte, kto by s ním maľoval na dlážku😊, či prerábal vianočného soba na koníka…

Slávili ste Valentína?

Prvý ranný telefonát v deň Valentína bol od mojej sestry Kataríny. A prvá jej otázka bola? „Čo dostaneš na Valentína? Videla som  na fotke ružové tulipány…“ A ja na to. „Tie som dostala už v pondelok. Ja dostávam kvety stále“. A dodala som. „Asi nedostanem nič,“ a zasmiala som sa. Skutočne som nič neočakávala. Nie preto, že by som Valentína ako sviatok zaľúbených odmietala. Beriem to tak, že prejav lásky môže byť i bozk ráno na líce, podržanie ruky v ruke alebo len úsmev. A môže to byť každý deň, nielen 14. februára.

Deň zaľúbených považujem za sviatok nového režimu. Neviem prečo, ale mám dojem, že nahradil Medzinárodný deň žien. A priznám sa, že ten sa mi páčil viac. Bol o všetkých ženách, nielen tých zamilovaných. Mladých i starých. Pamätám si, že my sme vždy dostávali od nášho otca  v tento deň snežienky. A tie boli pre mňa signálom blížiacej sa jari. Možno preto, mi je tento sviatok bližší. A možno aj preto, že nebol tak marketingovo prehnaný.

No a napriek tomu všetkému, čo som napísala, som Valentína oslavovala. U nás, v špagetérii SiJa a spolu s vami. Potešilo ma, keď bola večer plná reštaurácia a predstavte si, našli sa aj stoly, ktoré ochutnali naše Valentínske menu. Najviac ma ale zaujala rodinka s dvoma malými deťmi. Poviem vám úprimne, že bol na nich nádherný pohľad. Vždy, keď mi ku nim zaletel pohľad, som sa usmiala. Vysoký, mladý manželský pár a dvaja drobci -dievčatko a chlapec. Deti neustále rozprávali, s chuťou jedli a ich rodičia vyzerali maximálne spokojní. A taký by mal byť podľa mňa Valentín. Nielen o zaľúbenosti, ale o trvalej láske, opore a pocite radosti. A to je asi všetko😊

 

Zabávajte sa s nami…

Vyskúšajte si špagetový týždeň. Každý deň nejaká naša domáca cestovina s omáčkou z dennej alebo večernej ponuky. My vám každú porciu zaznačíme na špeciálnu Špagetovú Kartičku, a na konci týždňa od nás dostanete darček….Idete do toho s nami?   Začíname od 19.02.2018!!!

Týždňová špagetová kartička Špagetérie SiJa

Meno a priezvisko:

Pondelok:                                                     Štvrtok:

Utorok:                                                         Piatok:

Streda:                                                 Pretože milujeme cestoviny…

Cestoviny každý deň? Áno. A nepriberiete, pokiaľ…

Cestoviny milujem. Môžem ich jesť každý deň a verte alebo neverte, stále ich nie som prejedená. A či priberám? Nemám ten pocit. Dokonca sa mi zdá, že som o niečo chudšia. A to i napriek tomu, že na šport mám momentálne čas akurát cez víkend. Jediný môj pohyb je pobehovanie z kuchyne špagetérie do priestoru medzi stoly a späť.

Prečo ale píšem o cestovinách a priberaní? Prekvapil ma náš stály hosť. Niekoľko týždňov ku nám chodieval na Aglio, Olio, s veľkou porciou syra Grand Moravia. Chodieva ku nám stále, len už si nedáva domáce cestoviny. Iba polievku. Na otázku prečo?, mal jednoduchú odpoveď. „Chcem schudnúť. Cestoviny sú sacharidy, a z tých sa priberá.“  Tie slová ma strašne zarazili. Veď to vôbec nie je pravda. Nie je cestovina ako cestovina. Pokročilé dietárky vedia o čom hovorím…a tí, ktorí mali doteraz obdobný názor ako náš hosť, prosím čítajte ďalej…

Teória, že z cestovín plných sacharidov sa priberá, je pravdivá len v prípade, ak si na tanier naložíte tie biele, vaječné, uvarené do mäkka. Z tých našich, domácich, z tvrdej pšenice, však strach mať nemusíte. My pri ich príprave a servírovaní dodržiavame „zlaté pravidlá“ špagetového diétovania. Naše cestoviny sú bezvaječné, pripravené al dente, aby ste ich pri jedení museli hrýzť a nie prehĺtať, uvarené v dostatočnom množstve vody, bez oleja, nepreliate po uvarení studenou vodou ale iba pokvapkané olivovým olejom. Hodina, kedy jesť a nejesť cestoviny nie je presne stanovená.  Ak vám ale môžem poradiť, tak poslednú špagetu, či inú našu cestovinu zjedzte zhruba dve hodiny pred tým, ako pôjdete spať. Žalúdok by ste nemali zaťažený ani skôr, avšak pre váš dobrý pocit a spánok…A aj preto, aby ste sa ráno zobudili s pocitom hladu a túžby po raňajkách.

Či dokážete jesť naše špagety, fusilly, canestrini, či tagliatelle každý deň, by ste mali vyskúšať osobne, na vlastnej koži. Denne pripravuje 6-10 omáčok, bez zahusťovania a zápražok. Na výber máte zeleninové, mäsové, s rybou, kvalitným syrom, či steakom. A aký postup by som zvolila ja? V pondelok by som si po víkende dala niečo ľahšie. Napríklad takú Pomarolu alebo Arabiattu, preliatu našim domácim pikantným olivovým olejom. V utorok by som určite išla do mäsa. Bolónske ragú dusené so zeleninou alebo špenátové s kuracím mäsom. Ľahká omáčka, ktorá vás zasýti na niekoľko hodín. Uprostred týždňa by som si dopriala Qutro formaggi zo 4 druhov tvrdých a mäkkých syrov. Táto omáčka je síce o niečo „tučnejšia“ než tie zeleninové a mäsové, ale váš organizmus si naštartuje spaľovanie do druhej polovice týždňa. Štvrtok by som zvolila výrazné pestá. Na výber máme bazalkové, špenátové a zo sušených paradajok.  Tá chuť byliniek a parmazánu je neskutočná. No a v piatok smotanová s čerstvým lososom alebo dubáková. Aby som zvládala piatkový nápor a pripravila sa na športový víkend. A viete čo: Každý týždeň by som mala obrovskú dilemu. Kedy si dať steak z tuniaka alebo sviečkovice na domácich špagetách preliatych pestom, či bylinkovým maslom…Žeby na večeru?

A …napadla ma super myšlienka. Vyskúšajte si špagetový týždeň, každý deň nejaká naša domáca cestovina s omáčkou. My vám to budeme značiť na Špagetovú Kartičku a na konci týždňa od nás dostanete darček….Idete do toho s nami?