Máte radi kávu? Aj my…

Tiež máte kávu spojenú s niečím pekným? Alebo ide o pravidelný ranný rituál, bez ktorého si neviete predstaviť začiatok rána? A možno si ju dáte, keď máte zlý deň a zrazu sa vám zdá, že žiadny problém nie je taký veľký, aby sa nedal vyriešiť…

U mňa je káva začiatok každého rána. Pijem jej veľa…niekoľko šálok počas celého dňa. Mám totiž veľmi rada jej vôňu. A rovnako i ten čas, keď pomaličky usrkávate z horúcej  pariacej sa šálky a pozorujete, čo všetko sa vôkol vás deje. Pri jej pití mám ale podmienku.  Musí byť veľká a s mliekom.

Tu sa asi všetci znalí kávičkári chytajú za hlavu. Káva s mliekom? A ešte aj veľká? Čo už…Ja si pochutnám práve na takej. Málokedy ju ale mimo domu aj dostanem. Prečo?

V kavarniach, či reštauráciách si vždy dávam cappuccino…a tí, ktorí ma poznajú, dobre vedia, že poviem, „Veľké prosím.“ Málokedy však naozaj veľké dostanem. Najčastejšia odpoveď znie, že väčšie nerobia a nemajú šálky. A mne to príde divné:-) Tak som si povedala, že u nás takýto problém nebude. Možno nerobíme všetky možné druhy kávy(veď aj načo, nie sme kavariareň ale špagetéria), ale radi vám urobíme takú veľkú alebo malú kávu, dvojitú, či s poriadnou porciou našľahaného mlieka.

Silvia a Janík

 

 

 

Rýchlo, ľahko a ešte aj čerstvo

Všetko toto spĺňajú naše domáce cestoviny.  Počas dňa zamiesené, vytlačené a čakajúce na varenie. My vám ale ponúkame aj ďalšiu možnosť. Nemusíte si zobrať domov iba tie uvarené s omáčkou podľa ponuky. Radi vám zabalíme aj čerstvé cestoviny, ktoré varom ešte neprešli. Veľké alebo menšie balenie, ako budete hladní:-) Ich výhoda je v tom, že nie sú vaječné, takže si ich môžete uvariť hneď po príchopde domov….v tom prípade varte 2-3 minúty, alebo si ich necháte vysušiť a zjete o niečo neskôr.  Veď vyskúšajte…

Silvia a Janík

Včera na strome…dnes na tanieri:-)

Presne takúto vetu povedal včera Janík, keď oberal jablká zo stromu v našej záhrade. Rastú nám v nej malé červené jabĺčka…žiadne giganty aké nájdete v supermarketoch:-). Za to sú však sladké a šťavnaté. Naozaj chutné. A keďže je ich neúrekom, povedali sme si, že ich budeme podávať aj v našej špagetérii. A tak som večer písala svojej mame, aby mi poslala ďalšie svoje jablkové recepty. Myslím, že má zo mňa hlavu „v smútku“. Neustále jej totiž vyvolávam, čo a ako, aby tie naše špagetárske dobroty boli presne také, ako pekáva ona. Možno by bolo jednoduchšie, keby som jej v nedeľu večer zavolala a nadiktovala hlavnú ingeredienciu koláča. A všetko by bolo potom už len na nej:-)  Nie….tak to nebude, neboj Mami…

Ak sa nám minú tie „tvoje“, Pištík  niečo vymyslí. Alebo viete čo? Pošlite nám tip na jablkový koláč …a my ho upečieme a zverejníme….A keďže budete jeho „autorom“ , tak si ho môžete  prísť zjesť ku nám do špagetérie,  a my vám k nemu dáme este aj šálku kávy Lucaffé. Čo poviete?

Silvia a Janík

 

 

Keď problém zmeníte na zábavu:-)

Poznáte to….sú dobré a aj horšie dni. Ale poznáte aj to, ako urobiť z toho horšieho dňa ten lepší? My sme si to vyskúšali  včera.  To, čo v daný okamih vyzeralo ako neriešiteľná situácia, sa nakoniec premenilo na kopu zábavy. Dokonca sme si natočili video, v ktorom simulujeme celú situáciu:-) Jednoducho …a ja som za to nesmierne vďačná, sme ľudia, ktorí  si dokážu urobiť „srandu“ z toho, čo na prvý pohľad vyzerá „ako zrútenie sa celého sveta“. Tak čo sa vlastne stalo?

Predstavte si plnú reštauráciu. Počas obeda, kedy sa ľudia potrebujú čo najrýchlejšie naobedovať a stihnúť si ešte prevetrať hlavu na čerstvom vzduchu. Inak…tvrdila som to, aj keď som bola zamestnankyňou a tvrdím to aj teraz, keď pracujem v reštaurácii,  pol hodiny na obed je skutočne málo. Ak si chcete jedlo vychutnať, tak to aj s „cestami“, horko ťažko stihnete. No a v danej chvíli mi napadá, že my sme vašu situáciu vlastne  aj vyriešili….Zoberiete si náš obed so sebou:-) v našom obale.

Ale odbočila som,. Chcela som úplne o niečom inom). Tak! Reštaurácia bola do posledného miesta obsadená a k tomu ešte aj rad čakajúcich ľudí.  A nám sa v tom okamihu zasekol stroj na výrobu cestovín. Jeden z tých najdôležitejších zariadení našej kuchyne.  Cesto prichystané a my sme nemohli vyrobiť ďalšie množstvo špagiet.  Našťastie, naozaj našťastie, robievame  každé ráno  niekoľko kilov cestovín…. To preto, aby sme cez obed mohli byť k dispozícii vám:-)….No ale i napriek tomu, nám niekoľko porcií “ pochybilo“. Bolo treba vyrobiť ďalšie…Avšak?

Poznáte ten pocit, keď  ostanete ako skamenelí? Tak vyzeral najskôr Janík, keď stroj vrčal a vrčal ale nič z neho nevychádzalo. Po niekoľkých sekundách  však pohotovo ku stroju priskočil a problém začal riešiť. Odmontovával, trhal, poskakoval…..zlovestný pohľad na tvári a suché skonštatovanie: „Je pokazený!!!!“ A na moju otázku a vyľakaný pohľad „ˇPrepána, čo teraz????“ s pokojným hlasom odpovedal. „Som nejaký technik, nie? “ A v tej chvíli ho už nebolo.  Prišiel o pár minút…..Vyzbrojený niekoľkými väčšími i menšími kliešťami. Zaujal postoj a popri tom ako naši „stravníci“ jedli, on búchal a búchal….až kým stroj neopravil:-) A my sme mohli opäť spokojne servírovať…

Úprimne? Nebolo mi v tej chvíli všetko jedno. Štvrtý deň otvorené a už takýto problém.  Na takéto situacie máme však tajnú dohodu. Chytím Janíka za ruku a on už vie, čo to znamená.  Že…., ale to Vám neprezradím….

Po pár hodinkách sme sa však na tom všetkom zasmiali. Veď si pozrite naše video:-)

Do došpagetovania

Silvia a Janík

Naša prvá oslava v špagetérii

Aká bola? By asi mali povedať tí, ktorí sa na nej zúčastnili…..Ale keďže išlo o našich veľmi dobrých priateľov, tak si dovolím odpovedať za nich. Veselá, hmm….možno až priveselá, a tiež  chutná, s vôňami omáčok, cestovín, vína, kávy a zákuskov. Práve oni boli prví, ktorí „okúsili“ ponuku našej špagetérie. Koštovali, skúšali rôzne kombinácie a hodnotili:-) No a popri tom sa rozprávali veselé príbehy a oprašovali spoločné spomienky.

Takúto možnosť  máte i vy. Pri akejkoľvej príležitosti, ale i bez nej,  môžete v našej špagetérii stráviť večery, víkendy, či poobedia. Radi vám pripravíme podľa požiadania cestoviny s omáčkami. A keďže máme kompletne vybavenú kuchyňu, uvaríme vám snáď všetko. Stačí si len povedať:-)

A čo na záver?  Asi len to, že mám  tieto chvíle veľmi rada… Byť v spoločnosti ľudí, s ktorými si rozumiete a popri tom sa aj dobre najete. Ale  nemusia to byť len priatelia. Takéto chvíle prežívam  aj keď som u svojich rodičov. Keď sa zídeme všetci: moje deti, sestra a jej deti, mama a otec. Vždy spomíname čo všetko sme zažili my alebo naše deti.  A vždy  je to o dobrej nálade, radosti a bolení brucha z toľkého smiechu.  No a vtedy  nesmú a nikdy ani nechýbali mamine koláče. Také tie pravé domáce…s kopou plnky a málom cesta.  Tí, ktorých už poznajú, mi dajú za pravdu. Také nepečie nik:-) Vy ich však  budete môcť ochutnať v našej špagetérii. Tak sa zastavte:-)

Do došpagetovania

Silvia a Janík

 

 

 

Cestoviny každý deň:-)

Dnes ráno mi volala moja sestra Katarína. Voláva každé, každučičké ráno. Je totiž nesmierne zvedavá a veľmi by si priala, aby naša špagetéria patrila medzi tie obľúbené medzi ľuďmi. A my sme jej za to veľmi vďační. Ale o inom…Medzi vetami, ako sa nám včera darilo a či chutilo našim „jedákom“ sa ma opýtala, či už nie som cestovín prejedená. Vrátane skúšobnej týždennej prevádzky a týchto 4 dní  vlastne fungujeme na cestovinách nepretržite :-), malo by byť teda logické, že tento druh jedla by vám mal pomaly prestať chutiť. Ja vám ale  úprimne hovorím, že NIE…MNE CHUTIA STÁLE A EŠTE SOM SA ICH NEPREJEDLA. A viem, že ani neprejem. Ja totiž a aj moje deti, cestoviny milujeme. A hoci sú z tej istej múky, nám stačí, že sa zmení ich tvar a máme pocit, že sú už iné. Divné, že? Čo už… No a keďže Pištík pripravuje denne 5 až 6 omáčok, tak nám to vychádza, že v priebehu týždňa nikdy nejeme to isté:-)

A ktoré mne chutili doposiaľ najviac? Priznám sa, že  nie som mäsový typ, a preto si dávam Ragú alla bolognesei  len tak. Samé a čisté….bez prílohy a cestoviny. A chutí mi to:-) Doposiaľ ma ale  najviac prekvapili Alla zucchine e ricotta. Výrazná chuť(niektorí hovoria, že až moc, iní si zas nevedia vynachváliť) mi zanechala v ústach zvláštnu kombináciu . Spolu   s tagliatellmi  je to neskutočne skutočná lahôdka. A keď si ich ešte potom jemne prelejete nami vyrobeným chilli olivovým olejom….ostanú vám len mastné ústa a úsmev na tvári:-)(Milovníci jedla vedia o čom píšem). No a na záver, ako bodka … malé proseco. Ako inak talianske:-) nie vždy, len príležitostne.

A aké si dám dnes? Zvažujem Alla Putanesca alebo Olio, peperoncini…Tie sú skutočne štipľavé….A aké si dáte na obed dnes vy? Ja viem…tie naše:-)

Do došpagetovania

Silvia a Janík

Zober si cestoviny so sebou:-)

Keď sme začínali s myšlienkou špagetérie, zamýšľali sme  otvoriť len  tzv. rýchle a jednoduché občerstvenie po vzore obdobnej  špagetovej „výdajne“  v Benátkach. Páčil sa nám ten spôsob – pokým vám do obalu namiešali vybraný druh cestoviny s omáčkou, tak vy ste mohli „prehodiť“ zopár slov a ísť ďalej. Presne  ušité na tento uponáhľaný svet. Ale ako sa hovorí, človek mieni a život mení.

Základ myšlienky ale ostal…veď kuchyňa je otvorená, uprostred špagetérie , tak aby  ľudia mohli priamo z ulice vojst dnu, zobrať si cestoviny a pokračovať ďalej. Pribudli nám ale stoly a sedenie:-)….. no a nie je ich málo. Pôvodne sme si mysleli, že budú obsadzované len minimálne, realita však ukázala, že by ich pokojne mohlo byť i viac. A to najmä cez  obed 🙂

Nás to teší. Ale keďže chceme zostať verní prvotine, vymysleli sme pre  „uponáhľaných“,a „slnko milujúcich“, či len tak sa prechádzajúcich, akoby malý „darček za to, že vyskúšali aj takýto spôsob. Ku každej zabalenej porcii cestovín vám pribalíme domácj koláč…a verte, že bude skutočne domáci. Podľa receptúry mojej alebo Pištikovej mamy. Tak, hor sa do ulíc….ruka v ruke s obalom plných cestovín značky Špagetéria SiJa.

Do došpagetovania

Silvia a Janík

Prečo robíme čerstvé cestoviny?

Ak je niečo, čo nám skutočne pripomína domov, je to myšlienka na vynikajúce, jedinečné, domáce jedlo z kuchyne, ktoré nám vždy pripravovala s obrovskou radosťou a láskou buď naša mama alebo babka.   My sme takúto atmosféru zažili v Toskánsku na kurzoch varenia. Kamenný útulný domček a v ňom čierna, pomenšia, vysmiata Nonna, ktorá nás učila každý deň  to, čo by mal dobrý „kuchár“ pri výrobe a príprave cestovín vedieť.  A viete čo hovorila? Že cestoviny patria medzi tie jednoduchšie jedlá(čo sa týka prípravy) ale urobiť ich tak, aby vám v ústach zostala jedinečná chuť, treba skutočne vedieť. A tak nám prezradila všetky tie „triky“ starých mám a babičiek.

 

Viem, že všade vôkol nás počujete slová ako domáce, poctivé, od babičky a pod…..a pritom to vôbec nemusí byť tak. My sme sa rozhodli ísť  doslova „s kožou na trh“. Kuchyňu, ktorá býva v reštauráciách dobre ukrývaná, sme umiestnili priamo uprostred špagetérie. Aby ste nás videli priamo pri práci. Ako pripravujeme cesto, miešame ho v našom špagetárskom stroji a tlačíme špagetky, tagliatelle, či penne. A ako náš kuchár Pištík mieša, varí omáčky a domácu klasickú polievku.. Jednoducho všetok ten „kuchársky zmätok“. A viete čo nás dnes pri podávaní cestovín najviac  potešilo? To ,ako sme sa popri vyrábaní cestovín mohli s vami rozprávať….No a presne o tom to celé je….

Teší nás, keď ku nám prídete na cestoviny, ale budeme radi, ak ostanete aj dlhšie a porozprávate nám vaše dojmy a postrehy. Alebo nám napíšte…..čo vám chutilo, aké by ste chceli omáčky a čo by ste nám poradili. Čakáme vás:-)

do došpagetovania

Silvia a Janík

 

 

 

Varíme naplno:-)

Ak by sa ma včera večer niekto opýtal, aký bol prvý deň v špagetérii SiJa, odpovedala by som, že presne taký aký mal byť.  Špagetový a omáčkový. Nezastavili sme sa ani na minútku…a to nás nesmierne tešilo… Pištíková Paradajková polievka oslávila svoju premériu a zažiarila. Slová, „takú som ešte nejedol“ alebo „toto je najlepšia paradajková“ neskutočne potešia.  Veď uznajte, ak vám zo  40 litrov vám ostane na dne, tak to už hovorí za všetko. A ktoré cestoviny išli najviac? Ragú bolognese , Con zucchine e riccota a Gongonzola.

Reštaurácia bola do posledného miesta obsadená a mnohí z vás sa otočili vo dverách, keď videli, že si nemajú kde sadnúť.  Prosím….neodchádzajte ani nečakajte, kým sa miesto uvoľní.  Polievku a cestoviny vám zabalíme so sebou. V termo obale vám obed nevychladne, a pokým prídete do práce alebo domov, vydržia:-) Alebo si s nimi môžete v takýto pekný slnečný deň sadnúť na lavičku na námestí alebo v parku a pozorovať čo všetko sa deje vôkol vás. (moja obľúbená činnosť)

Spoznali sme mnoho zaujímavých ľudí. Osobitne mi utkvel v pamäti mladík, ktorý ku nám zavítal popoludní na neskorý obed.  Dali sme sa do reči a….Tak ako my, i on miluje cestoviny na všetky možné spôsoby.  A zachutilo  mu, čo nás teší. To, že ich vyrábame priamo v našej kuchyni pred vašimi očami ho prekvapilo…ešte sa s tým nestretol ale uznal, že takto čerstvé a domáce cestoviny chutnia úplne inak ako tie sušené a balené. Sú hutnejšie, sýtejšie…no proste nesmierne dobré.

Pozdravujem aj úžasnú rodinku s kopou malých detí, ktorá sa u nás zastavila na neskorý obed. Radosť, smiech, detský krik….to je presne tá atmosféra, ktorú v našej špagetérii chceme. Ďakujeme. My totiž chceme  aby to bolo u nás ako doma…veselé, hlučné, a radostné…

A čo na záver?…. Nie som technický typ a práca s pokladňou je pre mňa nesmierny stres.  Pripravovať  suroviny, čistiť zeleninu, obsluhovať, umývať…..to všetko robím rada a úplne ľahko. Ak sa ale náhle postavím za pokladňu a mám účtovať, prepadne ma taký smiešny stres….rýchlo, rýchlo a zas rýchlo. prsty mi behajú po klávesnici až tak, že ich nekontrolujem….Tak ak sa pomýlim, odpustite mi to prosím….musím si zvyknúť aj na túto činnosť a verte mi, že sa snažím:-) a ten , kto ma pozná, vie, že to časom dám a zvládnem. tak ako v šetko doposiaľ v živote…ďakujem

PS: Prídete dnes za nami?…čakáme vás

Otvorenie špageterie SiJa

Dnes je TEN DEŇ. Deň splneného sna, začiatku novej etapy a spoločného života. Otvárame Špagetériu Sija. Po mesiacoch prerábok, zháňania, vymýšľania, ale aj smiechu, zábavy a hlavne radosti. O tom vlastne je a má byť stále naša Špagetéria. Aby našim návštevníkom chutilo, ale aby sa s nami aj zasmiali, porozprávali a na chvíľu zastavili …. Veď aj o tom má byť život. Dopriať si radosti, maličkosti a tešiť sa z každej jednej minúty…

 

Priznám sa, mám trému….prajem si totiž aby ste boli u nás spokojní, aby vám chutilo a tešili sa na ďalšiu návštevu. Mám pri sebe ale dvoch výnimočných ľudí…kuchára Pištíka a Janíka, a viem, že spolu to dáme. No a naši priatelia nás zaplavujú esemeskami s povzbudeniami a želaním úspešného štartu… Tak hor so do toho…S úsmevom a radosťou!!!

 

Tešíme sa na Vás

Sija a Janík