Pridajte sa k nám:-) a tešte sa každé ráno do práce

Špagetéria SiJa plánuje od januára 2018 predĺžiť svoju prevádzkovú dobu. Ak máte radi cestoviny,  nebojíte sa výziev a máte svoje sny, tak sa určite pridajte k nám.  

Zavolajte, zastavte sa alebo mailujte. Nemusíte byť vyučený kuchár, ani čašník. Dôležité je nadšenie a chuť. Môžete u nás pracovať  na plný pracovný úväzok, na dohodu alebo brigádne. My vám vieme ponúknuť  pracovné podmienky, prácu v príjemnom kolektíve, zaškolenie, možnosť plne sa realizovať a rozvíjať.

Tak neváhajte a bavte sa s nami:-) Nech je pre vás práca potešením. Ako pre nás!!!

 

www.spageteriasija.sk

sija@spageteriasija.sk

mobil: 0903 130 896

Varte, jedzte a bavte sa s nami…

Je nás málo😊 Po vyše mesiaci prevádzky špagetérie zisťujeme, že potrebujeme ďalších nadšencov, ktorí sa neboja snívať a chcú od života niečo viac. A i keď zámer špagetérie bol malý podnik založený predovšetkým na spôsob „zober si domáce cestoviny so sebou“, realita ukázala, že nie celkom to tak bude. Mnohí z vás nám hovoria, že máme málo miesto a krátku prevádzkovú dobu.  My to vieme, a verte, radi by sme urobili pre vás viac. Aby ste boli spokojní a mohli ku nám chodievať nielen cez obed, ale aj večer a cez víkend. Zmenili sme  teda naše „plány“ a chceme ich prispôsobiť vám. Bez vašej pomoci to ale nedáme. Jednoducho potrebujeme ľudí, nadšencov, milovníkov cestovín, ktorí by chceli spolu s nami variť, pripravovať, vymýšľať…a hlavne baviť sa.

Je jedno, či budete vyučený. Pre nás je dôležité vaše nadšenie a chuť. Práca v špagetérii totiž nie je o odrobení si povinných  ôsmych hodín. Je to čosi viac. Chceme aby ste boli spokojní s tým, čo od nás dostanete a tiež chceme, aby boli spokojní s vami aj naši zákazníci. Aby sa mohli s vami porozprávať, aby ste im vedeli poradiť a aj sa s nimi zasmiať. Aby ste boli jedným z nás a aby špagetéria nebola pre vás len povinnou prácou. Od nového roka by sme radi otvorili druhú, večernú zmenu a rozšírili ponuku cestovín a jednotlivých omáčok. Chceme naďalej pripravovať hotové obedové omáčky, no a potom ponúkať „večerné a víkendové menu“, ktoré si pri príprave vyžaduje istý čas.

Špagetéria Sija, nie je typická reštaurácia. V porovnaní s ostatnými nám vidíte do kuchyne, vyrábame domáce cestoviny(mimo bezlepkových, nakoľko na ich výrobu skutočne nemáme priestor) a pripravujeme omáčky, ktoré vám môžeme čo najrýchlejšie skombinovať s našimi cestovinami. Sme si vedomí, že niekedy sa vám nepáči, že musíte čakaťalebo, že máte predstavu, že omáčka by mala na tanieri vyzerať viac profesionálne😊No pri tej „obedovej rýchlosti“, keď sa chcete u nás najesť do 30 minút sa to, ale nie vždy dá. Nechceme sa  toho však vzdať!! Na takéto „vyhratie sa s cestovinami a omáčkami“ chceme vytvoriť priestor večer a cez víkend.

Viete čo nás ale prekvapilo? Mnohí z vás nás vnímate ako taliansku reštauráciu. Nie prosím…nehráme sa na talianskych kuchárov a ani gurmánov. Máme len radi cestoviny a chceme aby ste ich mali radi aj vy. To, že máme taliansku kávu, či talianske vína, bola zhoda náhod. Jednoducho to, čo nám chutilo, sme si zaradili do nášho jedálnička. Nie sme a ani nechceme byť  noblesná reštaurácia s obsluhou v rukavičkách. S talianskou melódiou, či bezchybnou obsluhou. Chceme byť priatelia, baviť sa s vami o všetkom možnom, chceme počuť váš názor, pripomienky i to, čo by ste u nás chceli. Aby ste sa u nás cítili príjemne…ako doma, u vás v obývačke. Aby ste nám otvorene a priamo tu povedali, či vám dnes chutilo alebo nechutilo a prečo. Kritika má posúvať vpred, a my keďže sme nováčikmi v tomto „fachu“, len privítame váš názor. Ja hovorím, „učený z neba nik nespadol“, a ak nás môžete niečo naučiť niečo i vy….tak hurá do toho!!!!

Tak čo, nájde sa niekto, kto by sa pridal do nášho „rodinného“ podniku? Čakáme na vás…

Do došpagetovania

SiJa

Nie je syr ako syr…kúpte a ochutnajte u nás Gran Moravia

Poviete si, špagety bez syra? To asi nie…Výnimkou sú snáď len vegáni, ktorí odolajú tejto lahodnej zmesi chuti. No nie je syr ako syr. V súvislosti so špagetami  by mal byť extra tvrdý a niekoľko mesiacov, či rokov zrejúci. Najčastejšie sa preto používa syr parmazánového typu.

 

Typická chuť parmazánu, teda Parmuggiano Reggiano, je daná jeho remeselným spracovaním a  kvalitou kravského mlieka. Jeden kilogram tohto syra v podstate obsahuje 15 litrov mlieka, pričom záleží na tom, ako je starý, nakoľko syr stárnutím stráca vodu.

 

Obdobou parmazánu je syr Gran Moravia, ktorý sa tvaruje do veľkých bochníkov a necháva sa zrieť 9 až 24 mesiacov. Zaujímavé je to, že viac ako väčšia  polovica syra vyrobeného v Čechách sa vyvezie do Talianska  a zbytok až do 54 krajín na celom svete.  No a iba malé percento ostane na českom trhu. To, že je kvalitný a chutný dokazuje i množstvo ocenení. Patrí mu popredné miesto medzi syrmi parmazánového typu od firiem Castelli, Zanetti a Galbani.

 

Možnosť ochutnať lahodnú chuť parmazánu Gran Moravia máte aj v špagetérii SiJa na Mariánskom námestí v Žiline. Je neoddeliteľnou súčasťou našich cestovín, a využívame ho aj na výrobu pesta a pri príprave omáčok. Od dnešného dňa si ho však už u nás  môžete aj zakúpiť. Naporcovaný, v menšom balení za cenu 2,00€/ 100g. Máte tak možnosť vyskúšať si  jeho nespočetné variácie, či už s cestovinami, ovocím, mäsom alebo ako prísadu zeleninových a strukových polievok. No a my budeme radi, ak nám zašlete foto toho, čo sa vám podarilo s parmazánom Gran Moravia vo svojej kuchyni vyčariť.

Do došpagetovania

SiJa

Verte mi, byť časníčkou nie je vôbec jednoduché…😊

Každá práca má svoje úskalia. Svoje ZA a svoje PROTI. Niečo, čo nás na nej baví a niečo, čo nie vždy „musíme“.  Dá sa povedať, že doteraz som mala  na prácu a zamestnanie šťastie. Bavila ma a vždy som si v nej vedela nájsť niečo, čo ma posúvalo vpred. Potrebovala som mať pred sebou víziu a pri sebe ľudí, ktorí to chceli tiež. Niekedy som sa sklamala a niekedy som ostala milo prekvapená. Jednoducho tak, ako to v živote chodí. Dobré roky, striedajú menej dobré, a zas prichádzajú tie lepšie. Uvedomila som si ale, že každé jedno zamestnanie ma niečo naučilo. O ľuďoch, dôvere, ochote, úprimnosti ale aj o hodnotách a prioritách v živote. V priebehu dvadsiatich rokoch som vystriedala 6 profesií, a popri nich som vyskúšala aj iné veci. Pohybovala som sa v oblastiach, ktoré so sebou viac menej súviseli. Avšak gastronómia, bol ako skok do neznáma.  Niečo, o čom som takmer nič nevedela. Znamenala to ale pre mňa riešenie, východisko, nádej, nevyhnutnosť. Nechcem písať dôvody, prečo som sa tak rozhodla.  Mne blízki ľudia ich poznajú a výrok „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“, presne vystihuje moju situáciu.

A tak som sa z  pozície „návštevníčky reštaurácie“ presunula do pozície  obsluhy. Získanie odbornej spôsobilosti, absolvovanie skúšok, zdravotný preukaz….základná nevyhnutnosť pri vykonávaní tohto povolania. S tým som počítala.. Čo ma  prekvapilo, bol ale ten veľký fyzický a psychický nápor. Ubolené nohy, svalovica na rukách, bolesti chrbta …len časť z toho, čo vás večer v posteli bolí. K tomu si pripočítajte skoré, a to mám na mysli naozaj veľmi skoré vstávanie,  a potom zas neskoré „zaľahnutie“ do perín. Denne iba pár hodín spánku a viac ako 8 hodín pobehovania. Skúste si to… s úsmevom na tvári, milým hlasom a s perfektným servírovaním jedla😊 Nie vždy to je jednoduché. Keď si dnes spomeniem, aká bola moja predstava, iba sa zasmejem…

Moja dcéra Betka už nejaký rok pracuje popri štúdiu na škole aj ako čašníčka. Keď chodievala domov večer taká unavená, že  pomaly cestou do izby zaspávala,  divila som sa. Skutočne mi to nepripadalo tak náročné. Myslela som si totiž, že tie 2-3 hodiny cez obed(kedy býva najväčší nával ľudí) sa prežiť dá. No a potom do večera…si aj posedíte a porozprávate….Nie je to ale úplne tak. Od samotného rána fungujete v kuchyni a pomáhate s prípravou kuchárovi, potom upratujete priestory, čistíte stoly, jednoducho aby bolo všetko tip-top. Okolo desiatej začínajú prichádzať prví hostia a vy začínate s podávaním jedla, blokovaním, upratovaním….a takto to trvá až do zatvorenia. Tým ale vaša práca nekončí. Treba všetko vydenzifikovať, vyumývať, poupratovať. Taká ďalšia hodinka až dve.  Keď zamykáte, tak sa len zhlboka nadýchnete a vydýchnete. Ráno vás totiž čaká ďalší takýto deň.

Možno si pomyslíte, prečo, a na čo to všetko robím.  Odpoveď je jednoduchá. Bola to možnosť byť s ľuďmi, ktorí ešte vedia snívať. A ktorým sa sny plnia…A i keď večer odpadávam od únavy, som nesmierne šťastná, že mám konečne zamestnanie, v ktorom môžem byť sama sebou. V ktorom môžem ľudí spoznávať, rozprávať sa s nimi,  smiať sa nimi , a popri tom všetkom im aj ponúknuť tie “naše najlepšie cestoviny“ . Viete aký je to úžasný pocit, keď vám povedia, ako im nesmierne chutilo? Že lepšie cestoviny ešte nejedli a už ani nebudú. Že sme výnimoční tým, že robíme veci inak ako ostatné reštaurácie? Že sa dokážeme  popri tom „strese“ aj baviť, a že chceme, aby sa bavili i oni? Toto ma dobíja…Takíto ľudia. Ktorí prídu na cestoviny a s úsmevom odchádzajú. A našťastie je ich dosť a ja verím, že ešte aj bude. Navyše, mňa to skutočne baví…To množstvo ľudí, spoločné rozhovory, vtipkovanie…. Tie situácie, keď spoznávate pravidelných hostí a už viete, čo si dnes dajú😊A keďže som dosť zvedavá a veľa sa pýtam…, tak sa aj veľa dozviem😊 Toto zamestnanie je pre mňa presne to makovoorechové(najlepšie). Náročné, nie však monotónne a nudné. Zažijete v ňom hromadu komických situácií  ale aj  trapasov.

Áno, čašníčkou nie je jednoduché. Ale ani novinárkou, lekárkou, či právničkou. Dôležité je, či vás to baví, a či sú okolo vás tí správni ľudia. A ja to šťastie mám. Ďakujem.

PS: A ako ste na tom Vy?

 

Do došpagetovania😊 SiJa

 

Môj prvý chutný koláč…

Keď som včera večer zaspávala, mala som v duchu napísaný  pomaly už celý článok. O tom, ako som po rokoch (dlhých) opäť piekla. Dnes ráno, keď som si sadla za notebook, som ale nevedela, čo vlastne písať. Bolo to  prekvapujúce… Ešte včera večer som presne vedela, čo v ňom bude a ….teraz? Napadla mi úplne protichodná myšlienka: „Mám skutočne napísať o tom ako som piekla koláč? Veď to robia ženy takmer každý deň. Nevyznie to hlúpo?“ Uvedomila som si však jednu vec….Tento článok vlastne nie je o tom koláči. Je výpoveďou mňa samej. Toho, čo cítim a čo prežívam, k čomu sa po rokoch vraciam… Avšak tentokrát bez obáv a vnútorného strachu. A pri tom je to obyčajný koláč😊

Kedy som začala vlastne po prvý raz s pečením? Nemám ani potuchy. Mama nás k tomu neviedla, hoci piekla každý týždeň. A piekla a pečie fantasticky. Skutočne. Nie také tie okázalé, plnkové dortíky“, ale klasické, kysnuté, ťahané, plnené aj suché koláče. Priznám sa, že je im ťažko odolať a počas môjho detstva som si ich skutočne veľa odjedla. Bol to taký nejaký náš rodinný zvyk. Nedeľa nemohla byť bez koláča. Keď som sa opýtala mamy, prečo nás nikdy nenaučila piecť, jej odpoveď bola jednoduchá. „Chcela som vás ešte uchrániť pred tým čo vás čaká. V živote sa navaríte a napečiete až -až. A mňa tiež niekto neučil….naučila som sa sama.“ Nikto v tom čase ale asi nepredpokladal, že my so sestrou budeme trošku iné. Ako naša mama hovorí „Do vetra“. Rozlietané, uponáhľané, čo chcú vždy všetko stihnúť a čo najviac zažiť. Katarína taká bola vždy a aj ostala. Ja som sa na nejaký čas snažila „usadiť“, byť dobrou matkou a ženou. Presne takou ako moja mama. Starostlivá, dôsledná, milujúca. Každé ráno pripravovať svojim deťom raňajky, desiaty do školy, olovranty a teplé večere. Vyvárať a vypekať a mať voňajúcu domácnosť.

Do manželstva ako takého, som vhupla veľmi skoro. A o niekoľko mesiacov som bola už aj matkou. Dnes nádhernej, nesmierne šikovnej Betky, ktorá to so mnou nemala ľahké. Stále hovorím, že ja som bola dieťa, ktoré malo dieťa a snažila som sa vychovávať tak, aby moja dcéra žila inak. Aby mohla bez problémov študovať, cestovať, žiť študentský život a plánovať si budúcnosť. Pomáhala mi mama i otec. Aj vďaka nim je Betka taká, aká je…Dokonca vie aj variť a piecť….postará sa o svojho mladšieho brata a aj otca.  Keď nie som doma, oná preberá funkciu matky a riadi chod domácnosti a život v nej. A ja som jej za to veľmi vďačná.

Vrátim sa ale ku koláčom…Snažila som sa, mala som recepty mamy i svokry. Avšak tým, že som chcela mať všetko hneď hotové a nerada na niečo čakám, dopadli moje výtvory tak ako dopadli. Deti z povinnosti ochutnali, niekedy aj zaklamali o tom, že aké sú chutné a….ďalej už nejedli. Ja som však nevzdávala. Piekla som a piekla. Vyhadzovala a vyhadzovala. Až do času, keď my moje deti so smiechom povedali: „Mami, ty už nepeč. Veď to ani náš pes nechce jesť.“ A mne sa v tej chvíli nesmierne uľavilo. Prestala som piecť na niekoľko rokov, vlastne až do doby narodenia môjho syna Šimona.  V tom čase nás zásobovala koláčmi mama. A nám to tak vyhovovalo. Neviem prečo, ale v jeden rok, tesne pred Vianocami, som sa spýtala svojej svokry, či by som nemohla piecť s ňou. Bola som na materskej a času som mala dostatok. No a myslela som si, že tomu prídem na chuť. Piekli sme spolu niekoľko sviatkov, vždy pod jej dozorom a láskavými radami. Dodnes som je za to vďačná a vážim si, čo všetko pre mňa urobila. Pravda je ale taká, že pokým tu bola, chcela som a snažila som sa. Po jej odchode, som sa ale vrátila do „starých“ koľají a koláče som začala objednávať.

Začala som opäť, až tu, u nás v špagetérii. Nesmelo. A priznám sa, že prvýkrát to nedopadlo práve najlepšie. Recept som mala od mami. A hoci tvrdila, že je to jednoduchý recept, mne sa to akosi nepozdávalo. Osobitné miešanie, postupné pridávanie, opatrné pečenie…nehnevajte sa, skutočne nič pre mňa. A nebola by som to ja, keby som si urobila po svojom. To, čo sa malo pomaly miešať a postupne pridávať, som „hodila“ do jednej nádoby a zapla miesič cesta. Vyzeralo to super a ja som si ešte aj v duchu povedala, aká som šikovná😊 Hotové cesto som vyliala na plech a dala predpiecť na niekoľko minút. Koláč mal byť pôvodne s ríbezľami, ale keďže sa mi ich nechcelo po obchodoch zháňať, naškrabala som naše jablká a dala na cesto. Spokojná, prespokojná…Vytriezvenie prišlo o pár minút. Akosi som prepočula pípanie rúry a koláč sa piekol a niečo dlhšie. No…o dosť dlhšie. Jablká boli zvrchu jemne prihorené, a tak ma napadlo, že by sme na to mohli vyriešiť čokoládou. Nepomohlo!!! Cesto bolo chuťovo dobré, avšak tie jablká…Nedali sa jesť. Janík aj Pištík so smiechom na tvári na mňa pozerali. Bavili sa ohromne. A ja s nimi tiež. Dokonca si ho fotili a zaslali mojim deťom s textom „Hádajte, kto dnes piekol?“ A tak som si v duchu povedala, že sa to už druhýkrát nestane. Budem piecť iba ja a Pištík. Krok po kroku, pomaly, pod dozorom, s kopou otázok. A keď volal Janík, že čo robím a ja som mu povedala, že nech ma nezabáva, pretože Ja pečiem….ostalo v telefóne ticho. A potom to jemné doberanie, avšak ja som už v tej chvíli, vedela, že tentokrát bude scenár úplne opačný. Koláč sa krásne nafúkol a neuveriteľne voňal. Bol šťavnatý a na vrchu chrumkavý a všetkým chutil. Skutočne chutil. Dokonca i mojej mame. Tá jej veta „Naozaj je dobrý“ ma potešila. A čo na záver?

Piecť už budem každý deň!!! Nie -nie😊 n..len občas. To by som predsa nášmu Pištíkovi nemohla urobiť.

Do došpagetovania

SiJa

Naše domáce Tagliatelle

Vedeli ste, že?

Na dnešný obed vám pripravuje i Tagliatelle. A pretože si ich mnohí z vás žiadajú,  rozhodli sme sa vám poskytnúť aj niekoľko zaujímavosti:

Tagliatelle  (z talianskeho tagliare – „rezať“)  sú cestoviny, ktoré sa tradične vyrábajú v talianskych oblastiach  Emilia- Romagna a Marche.  Sú to dlhé ploché rezance, ktoré sa tvarom podobajú cestovinám fettuccine a mávajú šírku 0,65 až 1 cm. Podívajú sa s rôznymi omáčkami, tradične predovšetkým s omáčkou Bolognese. V špagetérii SiJa si ich dnes môžete, už okrem spomínanej omáčky Alla Bolognese, dať aj s Krevetovou omáčkou alebo omáčkou  Quttro Formaggi. No a vďaka špeciálnym bronzovým tlačiacim formám na cestoviny, majú naše domáce tagliatelle hrubšiu štruktúru. Omáčka sa preto na ne lepšie „nalepí“ a obalí ich úplne- úplne celé😊

Tagliatelle podľa jednej povesti vytvoril prvý šikovný dvorný kuchár, ktorého inšpiroval slávnostný účes Lukrécie d’Este na svojej svadbe s Annibalom II. Bentivogliem v roku 1487. Pokrm dostal názov tagliolini di pasta e sugo, alla maniera di Zafiran (cestoviny s omáčkou na Zafiranský spôsob) a bol podávaný na strieborných tanieroch. Postupom času sa tagliatelle stali bežným jedlom.

Do došpagetovania

SiJa

Vianočné špagetové prekvapenie

 

Venujte Vianočné špagety…

Čo pre vás znamenajú Vianoce? Pokoj, radosť, stretnutie s blízkymi, oddych? Priznám sa, že popri tom všetkom, je to u mňa i pocit, že nič nestíham…ani doma a teraz už ani v práci. Všetko to, čo som ako dieťa zažívala, som roky chcela dopriať i svojim deťom….tú atmosféru vianočnú i predvianočnú. Keď mama mesiac dopredu upratovala, leštila, prala, piekla….Celý byt voňal takou tou zvláštnou vôňou…až prehnanou čistotou. Blýskajúce sa okná, škrobené periny, vytepované koberce, lesknúci sa nábytok a popri tom napečených niekoľko druhov koláčov. Neviem, ako to všetko stíhala…Výsledok bol ale taký, že ja som ju vnímala ako unavenú, zničenú a nervóznu…Ona však mala  pocit, že je všetko dokonalé a také ako to bolo v tej dobe zaužívané.

 

Chvalabohu, časy sa zmenili. A ja som prišla rokmi na to, že nie o tom sú Vianoce.  Áno, čisto musí byť, a mali by voňať i koláče, ale nič sa nestane, ak si ich dáte upiecť a namiesto hodín strávených upratovaním a pečením, si vyjdete s deťmi do prírody alebo niekam za zábavou. Verte, že sa to dá… My s mojou sestrou Katarínou sme toho dôkazom… a naša mama je z nás asi zúfalá😊

 

Nie ale o tom som chcela písať…Vianoce, to sú aj darčeky a prekvapenia. Nájsť niečo, čo urobí radosť, čo zabaví a  čo možno aj rozosmeje. No a so zháňaním vianočných prekvapení sa nám v špagetérii stala milá vec. Minulý týždeň k nám zavítala totiž mladá žena. Usmievala sa a povedala, že má takú zvláštnu prosbu. Na Vianoce chcela svojmu priateľovi venovať niekoľko „špagetových“ obedov/večerí. A tak sa opýtala, či by sme nevedeli niečo vymyslieť. No a mne sa tá myšlienka neuveriteľne zapáčila. Ak má niekto skutočne rád naše cestoviny, prečo nie? Vymysleli sme vianočnú kartičku s ponukou deviatich porcií a ako bonus sme pridali aj darček: desiate cestoviny  zdarma.  Snáď dotyčného pána potešia a pochutná si😊

No a ak sa i vám takýto darček pozdáva, príďte…a venujte svojim priateľom, deťom, rodičom našich desať vianočných porcií cestovín…

Do došpagetovania

SiJa

Pesto Špagetérie SiJa

Chutná novinka: Pesto Špagetérie SiJa

 

Bazalkové pesto, správnym názvo pesto genovese (janovské pesto) si dokázalo získať doslova celú zemeguľu a je druhou napredávanejšou omáčkou na svete. A je samozrejmé, že nemôže chýbať ani v Špagetérii SiJa.

Janovské pesto špagetérie Sija je vyrobené z talianskeho olivového oleja, piniových orieškov, parmazánu, bazalky a soli, bez pridania konzervačných látok a iných aditív.

 

Od pondelka ho budete môcť u nás ochutnať  v rámci hotových omáčok na cestoviny. Ak by ste ale náhodou nevydržali, môžete si ho u nás kúpiť už dnes😊 a ochutnať ho večer  alebo „zahviezdiť“ pred  rodinou a kamarátmi, akí ste šikovní…

A dobrou správou je, že neostaneme len pri tomto najznámejšom peste. Kuchtíme a miešame suroviny, a skúšame aj jeho rôzne variácie…Pesto zo sušených paradajok, bylinkové, špenátovo-avokádové, a samozrejme plánujeme vám ponúkať aj pestá „sezónne“.

 

Vedeli ste, že?

Pesto údajne pripravovali už Rímania, používali však k tomu iné ingrediencie. Bazalka totiž dorazila do Európy oveľa neskôr, pravdepodobne z Indie a postupne nahradila v peste iné bylinky, ktoré sa pri príprave pesta používali, a to majoránku alebo petržlen.

Domáce a zdravé cestoviny

Cestoviny Špageterie SiJa = domáce cestoviny z tvrdej pšenice

Vedeli ste, že priemerný Slovák skonzumuje za rok približne 5kg cestovín? Z ponuky najrôznejších druhov cestovín – od špagiet, cez makaróni po lasagne, si možno vybrať aj podľa toho, či sú vaječné alebo bezvaječné. Ak chcete organizmu dopriať zdravšiu alternatívu, zvoľte ale radšej bezvaječné cestoviny, ktoré telo zasýtia na dlhšiu dobu. Takýmto typom sú aj semolínové cestoviny Špagetérie SiJa z múky De Cecco, ktoré vyrábame a varíme na Mariánskom námestí v Žiline. Majú vysoký obsah bielkovín a úplnú absenciu cholesterolu…   No a značka múky De Cecco je zas synonymom špičkovej kvality vo svete cestovín. Tak prečo ich neochutnať?

Tie naše, domáce cestoviny v Špagetérii SiJa,  sú hrubšie, hutnejšie a lahodné. A čo je najlepšie, nepriberiete z nich. Prečo? Klasické cestoviny sa totiž vyrábajú z bielej pšeničnej múky, sú nutrične chudé a majú vysoký glykemický index. Tie naše, semolínové, sú však z kvalitnej tvrdej pšenice, ktorá vás zasýti na niekoľko hodín. Takže si ich môžete dať aj každý deň😊

Cestovinové zaujímavosti

Každý človek, ktorý miluje cestoviny pozná slovné spojenie „al dente“. Viete, čo tieto dve slová znamenajú? Ide o pojem využívaný v spôsobe prípravy cestovín. Vo voľnom preklade z taliančiny ide o prípravu „na zub“, čiže spôsob, akým zistíte správne pripravené cestoviny.  Priemerný Talian zje ročne neskutočných 51 kilogramov cestovín a pri ich konzumovaní nepoužívajú vidličku a lyžičku. Zvyk jesť špagety takýmto spôsobom prišiel zo Spojených štátov amerických. Taliani používajú iba vidličku.

Do Došpagetovania

SiJa

Bezlepkové cestoviny DIVELLA – zdravé i chutné

Keď sme začínali s myšlienkou špagetérie, tak nás ani nenapadlo, že by sme mali mať v ponuke i bezlepkové cestoviny,  Priznám sa, o celiakii som toho nevedela veľa . Možno aj preto, že sa v mojom okolí nevyskytujú ľudia ňou trpiaci. Nebyť nášho kuchára Pištíka a mojej dcéry Beby, asi  by nás ani nenapadlo, zaoberať sa touto myšlienkou.  Boli to práve oni, ktorí nás upozornili na to, že táto skupina ľudí má dosť veľké problémy so stravovaním mimo domova.  A tak sme začali riešiť čo a ako by bolo treba, aby sme im ponúkli a poskytli to, čo im chýba…

Prvotná naša myšlienka bola vyrábať ich tak, ako naše klasické cestoviny….u nás, priamo v kuchyni. Avšak po naštudovaní  a všetkých potrebých informácií, a všetkého, čo by sme museli dodržať v záujme zdravia(aby sme niekomu neublížili), sme sa rozhodli možno pre ľahšiu ale určite lepšiu variantu. Nevyrábať ich, ale len variť.

A tak sme začali skúšať… Rôzne značky, rôzne druhy.  Prešli sme od Metra, Billy, Tesca…lustrovali na internete….Nejako sme ale nemohli „naraziť“ na tie pravé.  Chceli sme, aby nielen  dobre chutili, ale aj dobre na tanieri vyzerali a aby ich varenie netrvalo príliš dlho. A našli sme:-).   Talianske bezlepkové cestoviny DIVELLA, vyrobené z kukuričnej a ryžovej múky. A tak sa nám vďaka tejto značke  podarilo zostať  nielen  pri talianskej tradícii, ale ponúkať aj tradičnú kvalitu  a zdravú kuchyňu pre každého.

Do došpagetovania:-)

SiJa