Ku nám môžete prísť aj s deťmi…

Minule, pri šoférovaní, som z rádia započula informáciu o tom, čo všetko ľuďom v reštaurácii prekáža. A jednou z nich bol i krik malých detí. Reakcia ľudí bola rôzna. Od toho, že malé deti nemajú čo v reštaurácii hľadať, až po tie, ktoré sa zastávali matiek a ich detí. Celá tá diskusia mi prišla divná. Prečo? Pretože som sama matka a aj moje deti patrili medzi takéto  dosť „hlasné“. Najmä syn. Máme s ním niekoľko úsmevných príbehov, kedy sme pre plač a krik, museli všeličo prehrýzť. Denne som sa stretávala s poznámkami, nech si dieťa utíšim, ale verte, skutočne sa nedalo. Raz mi dokonca moja mladá suseda v paneláku zahlásila, že pre krik môjho syna nemôže v noci spávať. No čo už. Niekoľkomesačnému bábätku nevysvetlíte, že v noci sa má spať, a že ak nechce, aby ho bolelo bruško, tak nesmie nenásytne piť. Ja verím, že keď dieťa plače, má na to dôvod. Možno sa bojí, možno sa necíti bezpečne, možno je unavené a možno potrebuje cítiť svoju mamu.

Čo sa týka kriku v reštauráciách, mne osobne neprekáža. Vždy si spomeniem na seba a viem, čo tie matky prežívajú. Slová, že dnešné deti sú menej vychované ako pred rokmi, respektívne, že im rodičia viac dovolia, neberiem. Možno to isté hovorili aj naši starí rodičia v súvislosti s nami. Pravdou je i to, že v minulom období zväčša deti ostávali doma. Doby sa však menia. Mnohí rodičia chcú tráviť čas s deťmi nielen na detských ihriskách, ale chcú sa spoločne i najesť v reštauráciách.

My v našej špagetérii vítame všetky deti. A hoci nemáme označenie baby-friendly“ reštaurácie, a nespĺňame stanovené kritéria, snažíme sa tak správať. A o tom to je. Radi vám dieťa zabavíme, aby ste sa mohli v pokoji najesť, vymyslíme im hry, aby sa nenudili a aby tak ako vy, aj oni, od nás odchádzali  spokojne. A viete čo? Medzi našimi malými návštevníkmi už mám svojho obľúbenca. Malého chlapčeka, ktorý keď ku nám príde, tak vie, že sa nudiť nebude. Veď uznajte, kto by s ním maľoval na dlážku😊, či prerábal vianočného soba na koníka…

Slávili ste Valentína?

Prvý ranný telefonát v deň Valentína bol od mojej sestry Kataríny. A prvá jej otázka bola? „Čo dostaneš na Valentína? Videla som  na fotke ružové tulipány…“ A ja na to. „Tie som dostala už v pondelok. Ja dostávam kvety stále“. A dodala som. „Asi nedostanem nič,“ a zasmiala som sa. Skutočne som nič neočakávala. Nie preto, že by som Valentína ako sviatok zaľúbených odmietala. Beriem to tak, že prejav lásky môže byť i bozk ráno na líce, podržanie ruky v ruke alebo len úsmev. A môže to byť každý deň, nielen 14. februára.

Deň zaľúbených považujem za sviatok nového režimu. Neviem prečo, ale mám dojem, že nahradil Medzinárodný deň žien. A priznám sa, že ten sa mi páčil viac. Bol o všetkých ženách, nielen tých zamilovaných. Mladých i starých. Pamätám si, že my sme vždy dostávali od nášho otca  v tento deň snežienky. A tie boli pre mňa signálom blížiacej sa jari. Možno preto, mi je tento sviatok bližší. A možno aj preto, že nebol tak marketingovo prehnaný.

No a napriek tomu všetkému, čo som napísala, som Valentína oslavovala. U nás, v špagetérii SiJa a spolu s vami. Potešilo ma, keď bola večer plná reštaurácia a predstavte si, našli sa aj stoly, ktoré ochutnali naše Valentínske menu. Najviac ma ale zaujala rodinka s dvoma malými deťmi. Poviem vám úprimne, že bol na nich nádherný pohľad. Vždy, keď mi ku nim zaletel pohľad, som sa usmiala. Vysoký, mladý manželský pár a dvaja drobci -dievčatko a chlapec. Deti neustále rozprávali, s chuťou jedli a ich rodičia vyzerali maximálne spokojní. A taký by mal byť podľa mňa Valentín. Nielen o zaľúbenosti, ale o trvalej láske, opore a pocite radosti. A to je asi všetko😊

 

Zabávajte sa s nami…

Vyskúšajte si špagetový týždeň. Každý deň nejaká naša domáca cestovina s omáčkou z dennej alebo večernej ponuky. My vám každú porciu zaznačíme na špeciálnu Špagetovú Kartičku, a na konci týždňa od nás dostanete darček….Idete do toho s nami?   Začíname od 19.02.2018!!!

Týždňová špagetová kartička Špagetérie SiJa

Meno a priezvisko:

Pondelok:                                                     Štvrtok:

Utorok:                                                         Piatok:

Streda:                                                 Pretože milujeme cestoviny…

Cestoviny každý deň? Áno. A nepriberiete, pokiaľ…

Cestoviny milujem. Môžem ich jesť každý deň a verte alebo neverte, stále ich nie som prejedená. A či priberám? Nemám ten pocit. Dokonca sa mi zdá, že som o niečo chudšia. A to i napriek tomu, že na šport mám momentálne čas akurát cez víkend. Jediný môj pohyb je pobehovanie z kuchyne špagetérie do priestoru medzi stoly a späť.

Prečo ale píšem o cestovinách a priberaní? Prekvapil ma náš stály hosť. Niekoľko týždňov ku nám chodieval na Aglio, Olio, s veľkou porciou syra Grand Moravia. Chodieva ku nám stále, len už si nedáva domáce cestoviny. Iba polievku. Na otázku prečo?, mal jednoduchú odpoveď. „Chcem schudnúť. Cestoviny sú sacharidy, a z tých sa priberá.“  Tie slová ma strašne zarazili. Veď to vôbec nie je pravda. Nie je cestovina ako cestovina. Pokročilé dietárky vedia o čom hovorím…a tí, ktorí mali doteraz obdobný názor ako náš hosť, prosím čítajte ďalej…

Teória, že z cestovín plných sacharidov sa priberá, je pravdivá len v prípade, ak si na tanier naložíte tie biele, vaječné, uvarené do mäkka. Z tých našich, domácich, z tvrdej pšenice, však strach mať nemusíte. My pri ich príprave a servírovaní dodržiavame „zlaté pravidlá“ špagetového diétovania. Naše cestoviny sú bezvaječné, pripravené al dente, aby ste ich pri jedení museli hrýzť a nie prehĺtať, uvarené v dostatočnom množstve vody, bez oleja, nepreliate po uvarení studenou vodou ale iba pokvapkané olivovým olejom. Hodina, kedy jesť a nejesť cestoviny nie je presne stanovená.  Ak vám ale môžem poradiť, tak poslednú špagetu, či inú našu cestovinu zjedzte zhruba dve hodiny pred tým, ako pôjdete spať. Žalúdok by ste nemali zaťažený ani skôr, avšak pre váš dobrý pocit a spánok…A aj preto, aby ste sa ráno zobudili s pocitom hladu a túžby po raňajkách.

Či dokážete jesť naše špagety, fusilly, canestrini, či tagliatelle každý deň, by ste mali vyskúšať osobne, na vlastnej koži. Denne pripravuje 6-10 omáčok, bez zahusťovania a zápražok. Na výber máte zeleninové, mäsové, s rybou, kvalitným syrom, či steakom. A aký postup by som zvolila ja? V pondelok by som si po víkende dala niečo ľahšie. Napríklad takú Pomarolu alebo Arabiattu, preliatu našim domácim pikantným olivovým olejom. V utorok by som určite išla do mäsa. Bolónske ragú dusené so zeleninou alebo špenátové s kuracím mäsom. Ľahká omáčka, ktorá vás zasýti na niekoľko hodín. Uprostred týždňa by som si dopriala Qutro formaggi zo 4 druhov tvrdých a mäkkých syrov. Táto omáčka je síce o niečo „tučnejšia“ než tie zeleninové a mäsové, ale váš organizmus si naštartuje spaľovanie do druhej polovice týždňa. Štvrtok by som zvolila výrazné pestá. Na výber máme bazalkové, špenátové a zo sušených paradajok.  Tá chuť byliniek a parmazánu je neskutočná. No a v piatok smotanová s čerstvým lososom alebo dubáková. Aby som zvládala piatkový nápor a pripravila sa na športový víkend. A viete čo: Každý týždeň by som mala obrovskú dilemu. Kedy si dať steak z tuniaka alebo sviečkovice na domácich špagetách preliatych pestom, či bylinkovým maslom…Žeby na večeru?

A …napadla ma super myšlienka. Vyskúšajte si špagetový týždeň, každý deň nejaká naša domáca cestovina s omáčkou. My vám to budeme značiť na Špagetovú Kartičku a na konci týždňa od nás dostanete darček….Idete do toho s nami?

Vieme, čo vlastne jeme?

Nikdy som sa nijako zvlášť nezaujímalo o jedlo. Nebolo pre mňa dôležité a nepotrpela som si ani na žiadne „vychytávky“. Nehovorím, že som sa nesnažila jesť zdravo, ale jedlo nebolo nikdy pre mňa prvoradé. Žiadne teplé večere, niekedy ani obed…vystačila som si s jogurtom, tvrdým syrom alebo pečivom. Snažila som sa jesť veľa zeleniny a ovocia. A bolo mi jedno, či je zima alebo leto. Takto som sa stravovala roky. Viem, že takých ľudí ako som ja, sú celé húfy. Chcú  sa stravovať zdravo a bio, objednávajú zeleninu a jedlá z internetu, či nakupujú v špecializovaných predajniach…V dnešnom svete je ale ťažké uveriť všakovakým certifikovaným biopôvodom. A ešte ťažšie je si ich skutočne overiť. Dnes už, pokiaľ nevidím na vlastné oči, neverím. Hovorím o sebe. Ja som totiž veľmi rada nakupovala v takýchto obchodíkoch, a bio regály patrili medzi moje najobľúbenejšie. No a v reštaurácii som zas s obdivom pozerala na jedálne lístky s obrovskou ponukou jedál a nevedela si vybrať😊
Až tu, v špagetérii, som pochopila, ako celá gastronómia vlastne funguje. A možno to, čo napíšem, urazí mnoho prevádzkovateľov reštaurácií, ale pravda je taká, že ak má reštaurácia menu na niekoľko strán a je v ňom „úplne všetko“, tak to nebude asi také čerstvé a ráno uvarené. Viete čo? Nikdy mi nešlo do hlavy, ako vám môžu doniesť kačacie stehno za ani nie dvadsať minút, keď pečenie trvá minimálne dve hodiny. Alebo vám urobiť behom pár minút halušky…a mnoho ďalších jedál. Najmä ak hostí je len pár…Pravda je taká, že vo väčšine prípadov ide o predpripravované pokrmy, ktoré sa iba ohrejú a podávajú. Stačí, ak si zájdete do známeho žilinského veľkoobchodu a uvidíte všelijaké rozmanité, sladké, mäsové, cestovinové alebo zeleninové „minútky“ pekne poukladané v regáloch. Vrcholom pre mňa boli už hotové polievky, vo veľkým sklenených nádobách, nehovoriac o zmrazenom pečive, croissantoch, či hotových tortách. Vtedy si až zamyslíte nad tým, či to, čo ste si dali na obed, bolo skutočne čerstvo pripravené. Netvrdím, že je to tak všade. Určite sú aj reštaurácie, ktoré si dávajú záležať na tom, aby ponúkané jedlá boli každé ráno čerstvo pripravované a servírované. Veď my sami takou sme…
V našej špagetérii polotovary skutočne nemajú miesto. Našou zásadou je navariť radšej menej, ale zato vždy čerstvo. Žiadne gnocchi s niekoľkodňovou trvanlivosťou, alebo zmrazené omáčky, či kupované pečivo. Každé ráno miesime a pečieme čerstvé ciabatty a koláče, vyrábame cestoviny, varíme omáčky a polievku. Priznám sa, je to veľa práce… prichystať tých trochu gnoccchi – navariť zemiaky, pripraviť cesto, navaľkať, nakrájať, uvariť…aspoň hodina…a výsledok je malá kôpka gnocchi…O čo jednoduchšie by bolo kúpiť to vrecko s hotovými „haluškami“. Niekedy až závidím…ale viem, že na vašom tanieri bude jedlo nielen chutné, ale aj čerstvé. A verím, že život dobré skutky vracia. Mám na mysli vás….hostí, čo s k nám radi vrátia…a nielen kvôli jedlu…

Špagetová Valentínska večera

Špagetová Valentínska večera

Prípitok: 1dl vína(biele/červené/frizzante)

Predjedlo: grilovaná cukina s mozzarrelou

Hlavné jedlo: tagliatelle/špagety s pestom GENOVESE

Dezert: domáci koláč

Grátis: 2 – krát nealko nápoje/ 2 -krát presso Lucaffé

 

Cena: 25,00€/2 osoby

Pri preukázaní vytlačeného lístka zľava 2,00€

Špagetový bazár – Za HODINU a POL  ušetríš EURO a POL   

Špagetový bazár – Za HODINU a POL  ušetríš EURO a POL   

Rýchlo, dobre, kvalitne a ….. od februára v určitý čas aj o euro a pol lacnejšie. O čo teda ide?

  • Od februára do decembra
  • V čase od 1500 hod. do 16.30 hod
  • Cena špagiet a cestovín s omáčkou z obedového menu o 1,50 € menej

Nepremeškaj daný čas a DOPRAJ SI  každý deň veľkú porciu domácich špagiet a cestovín za „bazárovú“ cenu.

Novinky v Špagetérii SiJa

Raňajky sú základom dňa. To sú slová, ktoré mi mama „prízvukovala“  od útleho detstva. A verte, mala pravdu. Ak chcete aby bol váš metabolizmus riadne naštartovaný, a zároveň si chcete udržať aj štíhlu líniu, tak si tento zvyk musíte osvojiť.

Ale pozor!!!! Treba dbať na to , čo do úst vložíme. A v tejto chvíli nastupuje „na scénu“  Špagetéria Sija. My zaručíme, že vaše raňajkové menu bude pestré, chrumkavé a domáce. Žiadne polotovary, či nákupy v supermarketoch. Všetko, čo u nás dostane vám zabezpečíme z domáceho prostredia. Našli sme si slovenských dodávateľov, ktorí nám garantujú kvalitu surovín. No a my zas pre vás budeme piecť domáce pečivo – ciabatty, ako aj koláče a buchty( kysnuté i nekysnuté ).

 

A tak máte od februára o starosť menej. Nemusíte sa ráno trápiť tým, čo si ráno rýchlo pripraviť do práce, či školy. Od 8.00 do 10.00 hod. si u nás v teplúčku môžete posedieť, alebo si raňajky zobrať so sebou. Priamo pred vami vám pripravíme čerstvo upečené ciabaty – mäsité, bezmäsité, slané, sladké, syrové, s čerstvou zeleninou a pestom. Alebo vám príde chuť na klasické domáce buchty a sladké pečivo ? I to u nás nájdete ..Tak vás čakáme a tešíme sa na vás😊

Nebojte sa snívať…

Keď som bola malá, snívala som nepretržite. Milovala som ten pocit, keď som sa „zakuklila“ do periny, zatvorila oči a predstavovala si, čo a ako by mohlo byť. Budovala som si vzdušné zámky, bola hrdinkou dievčenských románov, či dobývala svet. Nič sa mi v tom čase nezdalo nemožné…

Na istý čas a po určitých životných skúsenostiach, som snívať prestala. Akoby mi neostal na sny čas. Prišli deti, do toho štúdium, rodina, práca. Večer som usínala s myšlienkami, čo všetko treba stihnúť, pripraviť a nezabudnúť. Bola som  dospelá žena, ktorá si snívanie dovoliť nemohla. Boli dôležitejšie veci.

Keď človek prestane snívať, prestane ale aj žiť. Stratí chuť, nadšenie,….akýsi hnací motor, ktorý mu zároveň dodáva silu. A preto by sme nemali nikdy vyrásť zo svojich snov. Aj história je plná príkladov ľudí, ktorí sa nebáli splniť si svoje túžby. Takých, ktorí sa nenechali odradiť skeptickým okolím, či zdanlivou nesplniteľnosťou svojich túžob. Niekde som čítala, že niečo také ako nesplniteľný sen vlastne neexistuje, a že jediné limity sú tie ľudské, vnútorné. Vôľa, odhodlanie, ale aj strach a zdržanlivosť určujú, či sen budeme snívať alebo ho raz žiť. To ostatné, to sú len pohodlné výhovorky. A tak som začala snívať opäť. A nielen to. Ja som si začala svoje sny aj plniť. Jednoducho som si povedala: „Si dospelá, samostatná, sebestačná, v „dobrom“ veku….Nič ti nebráni.“

Priznám sa, že snov mám veľa. A špagetéria je jedným z nich. Snívam o tom, že naše domáce cestoviny budú tými najlepšími v širokom okolí. Že ľudia budú ku nám prichádzať, pretože im bude u nás príjemne. Že budeme organizovať „špagetové“ večery spojené s premietaním filmov, besedami, či hudobnými predstaveniami. Že okrem cestovín budeme ponúkať aj  domáce lasagne, gnocchi a raviolli. Som si vedomá, že to nebude hneď teraz a naraz. Že bude potrebná poriadna dávka vytrvalosti a trpezlivosti. Ale som rozhodnutá, tento sen dosnívať až do konca, a vychutnať si „každú kvapku“.

Raz mi jeden muž povedal, že jemu sa sny plnia. Že, ak po niečom naozaj túžime, podvedome tomu prispôsobujeme aj svoje kroky a hoci to môže trvať celé roky, raz sa k cieľu predsa len dostaneme. A ja mu verím…

A čo to znamená pre vás? Od februára rozširujeme naše otváracie hodiny. Chceme, aby ste sa u nás nielen obedovali, ale aby ste ku nám prišli aj na domáce chutné raňajky alebo sa zastavili na dobrú cestovinovú večeru.  Už čoskoro si budete môcť každé ráno pochutnať na čerstvo upečených, domácich ťahaných štrúdlach, buchtách, kysnutých závinoch, frgáloch a iných všakovakých, aj nesladkých koláčoch a bruschettách. K tomu káva, čaj alebo kakao…Jednoducho, raňajky, ktoré vám spríjemnia ráno. Alebo si ku nám prídete posedieť večer, a my vám, priamo pred vami pripravíme omáčky vyžadujúce si svoj  „čas na prípravu“. No a k tomu suché talianske víno, či prosecco…Keď tak nad tým uvažujem, tak vy ste vlastne súčasťou môjho sna…

A čo na záver? Snívať potrebujeme všetci. Niektorí viac, iní menej. Ale ostať bez snov? Uznajte, že to nie je pekná predstava. A preto snívajte!!! Nenechajte sa nikým  a ničím zahriaknuť…Je to váš život.

Tati…v práci postupujem rýchlo😊

Kariérny postup. Každý o ňom sníva…A tí, ktorí si teraz povedali, že oni nie, tak klamú. Veď, kto by nechcel byt stále lepší a lepší. Nejde o peniaze, ani o ambicióznosť. Ide skôr o vnútorné uspokojenie, že to, čo robím, robím tak dobre, že ma moji nadriadení posúvajú na vyššie a vyššie pozície. Dôležité je len nestratiť rozum a cit. Odolať myšlienkam o svojej vlastnej dokonalosti a nezabudnúť, odkiaľ kto prišiel a čo má za sebou. Ach, zase som sa nejako zamotala….Moc filozofujem, a to nechcem.

Vždy sa pousmejem, keď si spomeniem, čo povedal otec o mne, keď ma videl v špagetérii. „Načo toľko študovala, keď teraz obsluhuje druhých a umýva dlážku“. A tak tento príspevok venujem práve jemu. Aby vedel( aj keď si  myslím, že to už vie a len hrá „formu), že to nie je o spoločenskom postavení, ale o radosti a pocite spokojnosti.

Milý ocino. Nemám vedúce postavenie, nie som ani riaditeľka, a už ani konateľka firmy. Vzdala som sa toho, pretože mi to šťastie neprinieslo. Chcela som byť sama sebou, byť sebe pánom a realizovať svoje nápady, bez toho, aby som potrebovala súhlas nadriadeného. Nemusieť byť milá, usmievavá a poslušná, keď sa to vyžaduje. Nebyť bez vlastného názoru a pritakávať iným. Viem, že si bol na mňa pyšný a hrdý. Úprimne ti ale teraz hovorím, že môžeš byť aj naďalej. Dokonca ešte aj viac. Dokázala som niečo, na čo sa iní boja len pomyslieť. Podarilo sa mi (za veľkej pomoci a podpore pre mňa dôležitého človeka) otvoriť špagetériu, do ktorej ľudia chodievajú radi.  A vieš čo? Vždy ma prekvapí, keď niekto povie: „Vládne tu taká príjemná atmosfére.“ Alebo: „Máte to tu také pekné.“  Tie slová ma nesmierne tešia. Ak u nás vládne príjemná, doslova až rodinná atmosféra, tak to znamená, že sme tu všetci spokojní. Nikomu nič nechýba. Usmievam sa počas celého dňa a teším sa na ďalší. Áno, som „len“  čašníčka, ale čašníčka šťastná a spokojná. A …predstav si😊 aj v tomto mojom novom profesijnom postavení  sa mi črtá kariérny postup. Pomaličky sa presúvam na miesto zásobovača a pomocného kuchára. Ja, ktorá som tak nerada nakupovala potraviny, dnes pravidelne behám do metra so zoznamom potravín a pomedzi regály vyškrtávam jednotlivé položky. Orientujem sa tam už ako doma….Viem, kde sú oleje, koreniny, sanitačné prostriedky…Len ešte tápam v oddelení mäsa. Tu potrebujem odbornú pomoc i dohľad. Ale neboj, dám i to😊Navyše tam majú úžasné vozíky. Keď sme dvaja, tak sa v nich vozíme. Pani predavačky na nás najskôr zhrozene pozerali, ale teraz…sa i usmejú. A potom to naložím do minikufra alfy, odveziem do špagetérie a ako úplný profesionál vyložím na náš interný vozík a idem celou pasážou. Samozrejme s úsmevom na tvári.

Asi som šikovná, pretože mi dali na starosť poobednú obsluhu nášho supervariča. By si neveril, aké je to celé kumšstvo.  A aké je to ťažké. Aby si mal akurát zohriatú vodu, správne osolenú, aby nevykypela z tých štyroch nádob, aby jej nebolo máličko. Neustále pripúšťať, odpúšťaš…no hotová alchýmia. Občas pri tom panikárim. Raz som nechtiac úplne vypustila vodu a hostia museli dosť dlho čakať na svoje cestoviny. Ale usmievali sa…No a minule som jednému pánovi rozvarila fusilly. S úsmevom mi to však odpustil. A druhému som varila špagety zas krátko….Ale povedal,  že boli super, a že mu zatiaľ chutili najviac. No povedz….som dobrá, nie?

Vyzerá to  tak, že je so mnou spokojný. aj Pištík. Mám ho ale vždy pre istotu na telefóne a v prípade núdze volám. Občas!! Ak chceš príď a uvidíš ma priamo v akcii. Od 14.00 stojím sa supervaričom a preberám funkciu hlavného kuchára. A keby som nebola v tom taká dobrá, tak by ma tam nedávali, no nie? A vieš, aké má predsa postavenie kuchár v gastronómii…To nie ako riaditeľ, či úradník….:-)

Tati….nie som riaditeľka, úradníčka, ani konateľka. Som ale sama sebou. Nevieš, aké je úžasné tešiť sa do práce. Na kolegyne, na to, čo vyvedieme a tiež na ľudí, čo ku nám chodievajú. Zbožňujem tie rozhovory s nimi. A vieš čo? Keď tu príde mama, Katarína a aj moje deti, tak je tu nesmierne veselo. Ako u nás v obývačke. A vieš čo som zistila? Že v  živote netreba mať funkciu, ani veľa peňazí. Postačí mať okolo seba ľudí, ktorí vo vás veria a berú vás takých, akí ste.