Ľudia sú rôzni…

Ľudia sú rôzni…

To snáď vie každý. Milí, usmievaví, zachmúrení, vrčiaci, veselí i smutní…Cez prah špagetérie sa „prevalí“ húfa takýchto rozmanitých jedincov. A v tom je celá ta krása. Spoznávate ľudí, rozprávate sa s nimi, dozvedáte sa všelijaké zaujímavosti…Každý jeden má svoj príbeh a ja som vždy nesmierne rada, ak sa ho popri koštovaní našich špagiet dozviem. Aj minule…Zavítala ku nám jedna príjemná mladá žena. Menšieho vzrastu, útla s dlhými hustými vlasmi. Upútala ma na prvý pohľad. Mala som dojem, že sme sa už niekde stretli. Len som si nevedela spomenúť kde.

Viete čo je zvláštne? Že vždy sa dám do reči ľuďmi, ktorí ma pri svojom príchode zaujmú…výzorom, správaním, chôdzou, gestikuláciou. No a táto mladá žena(inak, ako som zistila, matka štyroch takmer dospelých dcér…nevyzerá na to, zááávidííím…)ma upútala svojim oblečením. Mala športové šortky, funkčné tričko, bežecké tenisky, čelenku …no proste bežkyňa. A keďže behávam i ja, zo zvedavosti som nadviazala reč. A žasla som…Nebola to obyčajná milovníčka behu. Bola to žena, ktorá behom žila. Keď o ňom rozprávala, doslova žiarila. Šťastím, spokojnosťou, pokojom a nadšením. Úprimne som jej závidela…ten pocit, ktorý pri behu máva. Pocit voľnosti, ľahkosti. Pre mňa je beh ako aj ostatné športy  drinou a námahou. Cvičím pretože musím…a samozrejme, že aj chcem, avšak…to, čo ona rozprávala,  som nezažila nikdy. Tá žena je pre mňa inšpiráciou…Veď uznajte, ktorá z nás by sa dokázala postaviť na štart 100 kilometrového behu v horskom teréne a bežať dňom a nocou. To chce nielen silu, ale aj odvahu a pevnú vôľu. Úprimne ju obdivujem.. Nielen preto, že zvláda ultramaratóny( a vyhráva ich), ale i za to, že to všetko dokáže popri práci, rodine a všetkých tých každodenných starostiach a nevyhnutnostiach.

No a popri našom rozhovore som si aj spomenula na naše prvé stretnutie…Po  prvýkrát sme sa rozprávali na behu Od Tatier k Dunaju, no a potom na behu v Pieninách. Už vtedy som s úžasom počúvala jej rozprávanie ako sama v búrke a v tme bežala z Košíc do Bratislavy. Prajem jej, aby behala s takou radosťou aj naďalej. Nech sa nenechá zviazať novým zamestnaním, nech sa raduje a teší z toho čo jej prináša beh.  A nech nám vždy príde do špagetérie porozprávať o svojich zážitkoch…

Na záver ma potešila najviac. Jednoduchou vetou. „Viete, že som to zvládla aj vďaka vašim špagetám? A ja som sa usmiala…

Máj — lásky čas

Máj….lásky čas?

Máj je mesiac ako iný, akurát mu je priradené spojenie lásky čas. Ak sa poobzeráte okolo seba, takmer všade uvidíte zamilované páry, radosť, úsmev, smiech. Možno to bude tým, že jar naplno prichádza a my sme plní nadšenia. Okolo nás všetko zakvitne, rozvonia sa…Zbožňujem jarné slnko. Také tie prvé teplé lúče, ktoré vás celú celučičkú prehrejú. Nastavíte tvár do slnka, zavriete oči a len cítite to teplo. Je to pre mňa jeden z najkrajších pocitov…

Máj je pre mňa výnimočný mesiac. Počas jeho 31 dní sa mi zmenil život a zmenila som sa aj ja samotná. Nie všetkým sa to páčilo a mnohí to ani nedokázali pochopiť. Ja som si ale po rokoch uvedomila, že už nechcem žiť tak, ako si želajú ostatní, resp. ako sa od ženy v mojich rokoch „spoločensky“ očakáva. Spätne moje rozhodnutie, odísť z mesta, v ktorom som sa narodila a prežila svojich 44 rokov, hodnotím ako jeden z najrozumnejších krokov v mojom živote. Priznám sa, bola som unavená z toho každodenného rituálu, neustálej kontroly a prikazovania, čo smiem, čo sa môže a čo už je za rámec…Každý by mal žiť tak, aby bol spokojný on…nie tí druhí. Verte, že až keď urobíte niečo, čo iní nečakajú, tak zistíte, kto v skutočnosti za to stál. A mnohí vás prekvapia, mnohí zas sklamú a mnohých opätovne nájdete…

Občas ma zamrzí, čo sa o sebe podozvedám….ale ako mi povedala moja mama, skutočne dôležité je iba to, čo cítite vy sám. Občas sa zamyslím, nad tým, či je sebecké uprednostniť svoje šťastie pred druhými. Neviem…V istých momentoch si ale uvedomíte, že život je krátky. A vtedy si poviete, na čo mám vlastne čakať. Veď ak som ja šťastná a spokojná, tak bude aj moje okolie. Inak to totiž nejde…Veď dostávame to, čo dávame. A ja to vidím…na svojich deťoch. A to mi dáva silu milovať tak ako viem a chcem.

A čo na záver? Nebráňte sa láske. Ak je skutočná, tak nemáte čo stratiť. Užite si máj s jeho všetkými nástrahami, no a popri tom nezabudnite zablúdiť aj ku nám do špagetérie SiJa. Začína sa sezóna „skutočnej zeleniny“ a my pripravujeme práve takéto sezónne omáčky na naše domáce špagety a cestoviny. A ak by ste poznali vy nejaký dobrý  sezónny májový recept…tak neváhajte a pošlite nám ho.

Máte radi pivo?

Ja áno…dokonca veľmi. Uprednostním ho vždy pred vínom i tvrdým destilátom. Jedine zaváham pri ponuke prosecca. Ale o ňom niekedy inokedy. Pivo je pre mňa nápoj, ktorý mi zasýti smäd a uhasí hlad. Je to moja prvá pomoc pri behu, bicyklovaní, ale aj pri spánku. Jednoducho, na tento nápoj nedopustím. Nevadí mi ani to, že na mňa muži udivene pozerajú, keď si namiesto vína objednám čapovaný polliter. Vlastne nechápem, prečo je tento „mok“ tak spájaný s mužmi. Veď má blahodárne účinky i na nás – ženy. I vďaka nemu sú naše kosti silnejšie, sme odolnejšie voči chorobám,  chráni naše srdce a je to určite lepšia hydratácia po cvičení ako nejaký energetický nápoj.  Priznám sa ale, že i napriek tomu, že mi tak chutí….nie som jeho nejaký znalec. Nerozoznám, aký typ piva pijem… Chutí mi takmer úplne každé, dokonca i nealkoholické. Samozrejme, ak je možnosť vybrať si, tak uprednostním nefiltrované a kvasinkové. Zo zdravotných dôvodov.

Keď sme otvárali špagetériu, boli sme pevne rozhodnutí, že okrem vína a prosecca, nebudeme nič iného podávať. Názor mojej sestry Kataríny, že bez piva to nepôjde, som rezolútne zamietla. Pivo sa podľa mňa jednoducho do nášho konceptu nehodilo. Avšak, mýlila som sa…priznávam. A keď som dnes ráno povedala svojej sestre, že už čapujeme, radostne povzdychla. „Ha….som ti hovorila. Už sa teším na piatok.“(pozn. vtedy totiž máme v špagetérii  prednášku Slovensko pod hviezdami a chystá sa mi prísť pomôcť. Ešteže ju mám…to len tak pomimo).

Ak sa poobzeráte po Mariánskom námestí, všade, úplne všade uvidíte reklamy na čapované pivo. Tí, ktorým tento nápoj chutí, majú skutočne na výber. Ponuka je široká a predpokladám, že i dopyt. A my, keďže chceme, aby ste u nás posedávali nielen ráno a cez obed, sme hľadali spôsoby ako to dosiahnuť. K večerným špagetám sme začali podávať grátis víno…a ukázalo sa, že vás to milo prekvapilo. Ale podávať len to, nestačilo. Ľudia sa u nás totiž začali pýtať aj na iné druhy alkoholu a čoraz častejšie  zaznievala otázka, či máme čapované pivo. A priznám sa, že mňa zakaždým zamrzela moja negatívna odpoveď. Prajem si totiž, aby ste u nás dostávali to, na čo máte práve chuť…A tak sme sa začali zaoberať PIVOM. Nechceli sme byť ako ostatní. Ak pivo, tak také, čo by sa aspoň trošku približovalo nášmu spôsobu podnikania. A tak sme lustrovali a hľadali menšie, tzv. domáce pivovary, ktorých filozofia je obdobná ako tá naša. Nebolo to zo dňa na deň, dokonca sme mali už aj jeden vybraný pivovar z okolia Banskej Štiavnice, avšak … A potom náš kuchár Pištík povedal: „A prečo nie Martins. Normálne pivo, nie ako tie európske, ale také to s  tradičnou horkou chuťou. Takou akú ma pivo mať!“ A tak som sadla za notebook a dúfala, že pivovar ospevovaný Pištíkom, nebude nejaká veľká komerčná firma zastúpená po celom Slovensku. Mali sme šťastie…malý pivovar, ktorý si skutočne zakladá na tom, aby PIVO bolo PIVOM. Ako chuťou, tak i načapovaním. Žiadne bublinky, ani podchladenie…je také, že polliter dokážete vypiť na 1-2 dúšky. Mierne horké, nepasterizované…skutočné pivo, aké sa čapovalo pred niekoľkými rokmi. A čo sa mi páčilo, že majitelia nás prišli zaučiť čo a ako…Vysvetlili nám, prečo je dôležité každý večer prečistil „čapovanie“ a raz do týždňa dodržať aj čistenie celého pivného „setu“. Naša čašníčka Katarína krútila neveriaco hlavou. Podľa jej slov, tam kde predtým pracovala, takéto „čistenie“ vykonávali jedenkrát do týždňa. Možno práve preto je Martins taký dobrý…ako je. A ja som sa musela naučiť čapovať …aby bola pena pekná kopcovitá. Ale čo by som pre vás neurobila😊 Tak príďte …a ochutnajte dvanástku

Kto by povedal, že ja budem variť…

Kto by povedal, že ja budem variť…

O tom, že varenie ma moc nebaví, som písala už niekoľkokrát. Netajím sa tým…Jednoducho, je to tak. A keď sa ma jedna novinárka, ktorá o nás písala pre gastrožurnál  opýtala,  prečo teda máme špagetériu, moja odpoveď bola jednoduchá. „Máme radi cestoviny. A…varenie má predsa na starosti kuchár, my len dotvárame atmosféru.“

Na začiatku sme si mysleli, že si vystačíme s jedným – šikovným kuchtíkom. Čas ale ukázal, že sme pravdu nemali. Otvorili sme druhú zmenu, našli druhého kuchára  a fičali v plnej pare….Jeden mesiac. Kuchár totiž musel náhle odísť a my….sme doslova a dopísmena ostali „na holičkách“. Začalo naše provizórne obdobie. Zatvoriť sme nemohli, a tak sme poprosili našu šikovnú čašníčku Katarínu(ktorá niekedy tiež vlastnila reštauráciu), aby na istý čas prebrala aspoň sčasti funkciu večerného kuchára. Týmto sa jej chcem poďakovať. I za to, že ma nenápadne priúčala čo a ako pridať a ochutiť.

A zatiaľ čo Katka večerami varila, my sme intenzívne pátrali po niekom, kto by rád prebral jej úlohu. Požiadali sme úrad práce, rozhodili siete medzi známymi, dokonca sme zašli aj na strednú školu, či sa nám nepodarí „zlanáriť“ nejakého šikovného študenta. Úplne bez výsledku. Budúci kuchári na otázku, kto z nich rád varí, iba sklonili hlavy do zeme, úrad práce nám vybral až 1 „“donúteného“ záujemcu(ktorý inak od skončenia školy nevaril a 8 rokov pracoval pri páse) a známi len krútili hlavou z jednej strany na druhú. Jednoducho, kuchári sú v Žiline nedostatkový tovar. Možno je to tým, že je tu tak veľa reštaurácií, a možno i tým, že väčšina odchádza do zahraničia aby si lepšie zarobila.

Moja naivná predstava, že si nájdeme kuchára, ktorý sa bude u nás naplno realizovať, ktorý bude vymýšľať a experimentovať, sa teda rozplynula. Nič iné mi neostávala, len sa zmieriť s danou situáciou a prebrať velenie nad jej riešením. Vedela som, že Katarína nemôže chodievať len na „poobedné“, a že Janík, musí chodiť do svojej firmy. A tak…som bola nútená nazbierať všetku moju odvahu a v duchu si povedať: „To dáš, tak ako vždy!“ …A začať variť. Priznám sa, obavy som mala…a veľké a stále mám. Cestoviny sú ale úžasné v tom, že príprava omáčok patrí medzi tie jednoduchšie pripravované pokrmy. A tým, že milujem cestoviny, ma baví i to miešanie, experimentovanie, kombinovanie. Samozrejme, nevyváram zložitejšie druhy ako pestá. Na tie si netrúfnem, a ani na puttanescu, či cuketovú s ricottou. Nedajbože bolónsku alebo syrovú. Nie, to nie….Tie my našťastie stíha náš kuchár Pištík ešte v priebehu dňa pripraviť. Ja pripravujem večer skutočne len tie najjednoduchšie recepty, ktoré sú hotové v priebehu niekoľkých minút. Napríklad paradajkovú s mozzarellou a bazalkou, či smotanovú s proscuittom a cherry paradajkami. A dala som aj carbonaru s vajíčkom. A viete, aký som priebojník v príprave šalátov? S proscuittom, vajíčkami, panenkou, tuniakom, mozzarellou, k tomu nejaká ta jogurtová zálievka alebo len olej, soľ, korenie….Inak, na tých teraz fičím….

Som na seba pyšná a baví ma pozerať, ako s chuťou jete. Dokonca ma aj pochválila skupina mladíkov…Že to nielen chutí ale aj vyzerá na tanieri výborne. Ďakujem vám chlapci, ani neviete, ako ste ma v tej chvíli potešili. Som na seba hrdá….a môžete aj vy. Zas som sa posunula o krôčik ďalej. Netvrdím, že odteraz tu budem vyvárať….To, ani náhodou.  Naďalej hľadáme a potrebujeme kuchára, ktorý by nám to tu večerami poriadne rozprúdil. Ak nejakého takého poznáte, dajte nám vedieť…prosím. Ja som tu len na zástup. Radšej sa s vami budem rozprávať a spolu s Janíkom sa starať, aby ste sa u nás cítili príjemne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Gastro biznis je ťažký, ale…

Gastro biznis je ťažký, ale…

Špagetéria SiJa „funguje“ takmer 6 mesiac a vyzerá to tak, že si našla vo vašich jedálničkoch svoje miesto. Má už  niekoľko stálych zákazníkov a pomaličky pribúdajú ďalší. Možno je to pravými domácimi špagetami, možno rodinným prostredím, a možno i konceptom, ktorý nie je pre slovenský gastro priemysel tak typickým. Možno….

Prednedávnom som čítala článok o tom, ako vnímajú gastro Slováci a ako Taliani. Na rozdiel od talianskych jedákov, tí naši – slovenskí, radšej sedávajú vo veľkých reštauráciách s rozmanitým a všakovakým menu. Taliani uprednostnia malé, útulné priestory  s ponukou maximálne 2-3 pokrmov. Majú tak záruku, že to, čo sa im ponúka, je skutočne pripravené z čerstvých surovín. Oceňujú domácu, priateľskú atmosféru. Nie nablýskané rovnošaty, či biele rukavičky. Mne je ich postoj ku gastronómii bližší, a keď sme mimo Slovenska, tak radšej zablúdime do malej miestnej reštaurácie na periférii ako do nablýskaného hotela v centre mesta.

Prajem si aby naša špagetéria bola presne taká. Malá, útulná, rodinná. Jednoducho jednoduchá….ale tiež príjemná a obľúbená. Denne pripravujeme 2 druhy cestovín a zhruba 6 typov omáčok. Varíme, zapekáme, dokonca sme začali vyrábať aj lasagne. Podľa mňa je výber široký. Niekedy ma však zaskočíte otázkou, či len toto…A ja odpovedám: „Áno, ale je to čerstvo pripravené jedlo“. Žiadne zmrazovanie, či kupovanie polotovarov. Možno naše špagety na tanieri vyzerajú  strašne jednoducho, bez všetkých tých dekorácií, ale sú vyrobené priamo u nás, v našej kuchyni, každé ráno. Rovnako omáčky a polievky. Nehráme sa na super kuchyňu, takou skutočne nie sme. Sme ale kuchyňou, v ktorej nepodvádzame zákazníka. Používame suroviny, ktoré tam majú ísť a nenahrádzame ich. Nezabudnem na poznámku jedného nemenovaného kuchára, ktorý sa divil, že na prípravu pesta Genovese používame iba bazalku. Oni dávajú petržlenovú vňať – pol na pol, len aby ušetrili. Možno sa im darí a možno majú to pesto o niekoľko centov lacnejšie, ale … Toto nie! Ak už sme sa pustili do tvrdého gastro priemyslu, tak na úrovni. Radšej teda ponúkneme menej omáčok na špagety, ale budú to omáčky také aké majú byť. Bez zahusťovania alebo  nadstavovania surovín…

Gastro priemysel je ťažký, skutočne ťažký. A viem, že každé začiatky bývajú zložité. Dôležité je ale udržať si pozitívne myslenie a veriť si. Dnes som sa rozprávala s jedným manželským párom, ktorí si v deväťdesiatych rokoch ako prví otvorili v Žiline pizzériu. Vyrábali dokonca vlastné cestoviny. Vydržali to 18 rokov a ja som len obdivne povzdychla. Na otázku prečo skončili, si zase povzdychli oni. „Už sme ďalej nevládali…“

Nás špagetéria baví a teší. Zatiaľ vládzeme a verím, že to tak bude naveky…A chcem aby ste vedeli aj to, že každé vaše „Ďakujem, bolo to dobré“ je pre nás ako zlatá olympijská medaila.

Winston Churchil raz povedal: „Úspech je o schopnosti ísť k úspechu a nestratiť pri tom nadšenie“. A ja s ním súhlasím. Práve to nadšenie je magická sila, ktorá nás poháňa vpred …úspech totiž neprichádza z hodiny na hodinu. A ja ho mám ešte strašne veľa. Tak „Vzhúru do oblak“ ako mi každé ráno povie Janik…

Slovensko pod hviezdami

Pohľad na vesmír ľudí fascinoval už od dávna. Avšak s pribúdajúcou populáciou a rozširovaním obydlí sa poniektorým ľudom tento prenádherný pohľad stráca…

Takmer každý ale pozná ten moment, keď  ste v noci sám kdesi na balkóne alebo na chalupe, zrak upriamite na nočnú oblohu a pozorujete hviezdy, rôzne satelity a pri dobrých podmienkach aj planéty. Jasná nočná obloha je jednoducho úžasné divadlo, kde sa občas dejú nevídané udalosti a úkazy. Ale viac vám o tom porozprávajú dvaja sympatickí mladíci Pavol Novák a Richard Petrech. 

Kedy:  27.apríla 2018 o 19.00 hod. v Špagetérii SiJa

Mariánske námestie 29/6 Žilina

Vstup bezplatný

Rezervujete si miesta: sija@spageteriasija.sk, mobil:0903 130 896

Varíme s Aďou….alebo slovenská Nigella v špagertérii SiJa

Televíznych relácií typu Varíme s… je nespočetne veľa. Svoj veľký boom majú ale asi už za sebou. Mne utkveli v pamäti dve. Známy preznámy Jamie Oliver a strašne sympatická čiernovlasá dáma Nigella. A priznám sa, že som ich relácie pozerala so zatajeným dychom, a to i napriek tomu, že ja „kuchárka“ nie som a ani nemám k vyváraniu a pečeniu žiaden pozitívny vzťah. Bavilo ma však pozorovať, ako sa vedia perfektne v kuchyni pohybovať. S akou ľahkosťou a gracióznosťou miešali, strúhali, plnili a ochutnávali všetko to, čo navarili. Záver týchto relácií bol ale najkrajší. Skupinka spokojných ľudí, ktorí nad jedlom veselo rozprávali a gestikulovali. Prečo o tom píšem? Pretože toto všetko sa mi opätovne vynorilo pri jednom stretnutí v našej špagetérii.

Na začiatok len ….Stačilo pár slov, nadšenie v očiach a ja som vedela, čo príde. A myslím, že to vedela i tá druhá strana…Veď posúďte sami…

Jedného pekného dňa k nám do špagetérie vkročila mladá čiernovlasá dáma. S úsmevom na tvári a s veľkou kabelkou prehodenou cez rameno. Možno poznáte ten pocit, že vám stačí jeden pohľad na človeka a viete, že si s ním budete rozumieť. Mne sa to stáva veru často. No a táto pekná, čiernovlasá žena bola presne takýmto človekom…Neviem, niečo z nej vyžarovalo. Možno jej úsmev, pohľad očí, naklonenie hlavy pri rozprávaní, a možno hlas. Jemne znejúci, pokojný… Predstavila sa, ako kamarátka mojej sestry Kataríny. A ja som si v tej chvíli spomenula…Istého času sme spolu pracovali….lenže vtedy v tom kostýme a účese vyzerala inak. A možno som ju inak vnímala len ja. Čo si ale veľmi dobre pamätám, bol ten prívetivý hlas. Žiadna riaditeľská nadriadenosť, skôr prejav priateľstva. A tak som vyhŕkla….“Veď vy ste boli moja nadriadená.“ A ona len s úsmevom a tichučkým hlasom pošepla. „To nemusíme ani nahlas hovoriť.“ A pokračovala bez prestávky ďalej. Škoda, že som nemala pri sebe diktafón, aby som vám presne mohla zreprodukovať jej slová. Niesli sa v zmysle, že to tu máme veľmi pekné, že tu cítiť pohodu a radosť. No a tiež, že ju varenie baví a rada by si vyskúšala našu kuchyňu. A mne sa v tej chvíli pred očami spustil film. Aďa(tak sa volá naša známa-neznáma čiernovláska, inak obdobný typ Nigelly) uprostred našej malej kuchyne, v kuchárskej zástere, ako rozpráva a vysvetľuje prítomným hosťom celý postup prípravy a varenia. A bolo!!!! Nečakala som ani chvíľu a hneď ako dorozprávala, som spustila ja…. „Vieš, čo by sme mohli urobiť? Jedenkrát do mesiaca zorganizovať dámske posedenia. Ty budeš variť a rozprávať a my budeme ochutnávať, diskutovať medzi sebou, vymieňať si rady, recepty…Také to varenie, ako bolo s Nigellou.“ Slovo dalo slovo  a my sme sa dohodli, že sa niekedy stretneme a všetko to doladíme. To „niekedy“ bolo o pár dní. Zhodou náhod si skupinka 6 ľudí u nás objednala na piatkový večer stôl spojený s degustáciou vína. A mňa hneď napadlo, čo tak urobiť im večer zážitkového varenia. Opýtala som sa, a oni boli nadšení. Tak som volala mojej Nigelle, či do toho pôjde s nami. Bez zaváhania povedala áno. A keďže sme mali len týždeň do onoho osudného dátumu, rozbehli sme sa každá po svojej línii s vidinou prvého večerného varenia. Musím povedať, že Aďa je profesionál….Pozrite si jej blog http://varimeslaskou.blogspot.sk a sami sa presvedčíte, že to, čo kuchtí, robí s láskou. Zostavila komplet menu, tak ako sa patrí: zdravé predjedlo, nevšedná polievka, naše domáce špagety a jej obľúbená omáčka, no a dezert. Moja úloha spočívalo v zabezpečení surovín. A keďže si zakladáme na „domácom a čerstvom“, poviem vám, že som mala čo robiť.

A ako to celé vyzeralo v piatok? Úžasne….Varilo sa, popri tom sa rozprávalo, smialo….Nalievalo víno, spomínalo a plánovalo. Nedokážem to opísať niekoľkými vetami. To treba jednoducho zažiť. Priamo na vlastnej koži. Preto som sa rozhodla, že takéto Piatkové varenia s Aďou u nás robievať budeme. Pravidelne, jedenkrát do mesiaca. Láka ma totiž predstava, mať v špagetérii skupinku žien(môžu aj muži), ktoré veselo diskutujú na rôzne témy a popri tom popíjajú talianske víno a jedia Aďkine jedlá. Také tie neformálne stretnutia, ktoré vám dodajú silu a nabudia vás.. Uznajte, veď čo je lepšie ako ženský smiech v spoločnosti kamarátok, nad tanierom dobrého jedla a pohárom vína.

Tak čo? Pridáte sa v máji ku nám?

Cestovateľský večer s…

 

v piatok 23.marca 2018 o 18.00 hod. Vás  pozývame  na cestovateľský večer v Špagetérii SiJa.

Ako sa dá sa na starej 30-ročnej Lade za dva mesiace dostať z Kysúc cez Himaláje až do Bangkoku…“

…V rámci dobre známeho cestovateľského projektu Lada svetom sme aj v roku 2017 podnikli expedíciu po zabudnutých kútoch Zeme. Rozhodovanie, kam ísť, nebolo jednoduché. Po výprave do Mongolska v roku 2016, ktorá bola príliš krátka, sme vedeli, že potrebujeme opäť pozdvihnúť pomyselnú latku vyššie a prijať väčšiu cestovateľskú výzvu. A tak sme naplánovali expedíciu Ladázia 2017…(Matej Fabšík)

Vstup bezplatný

Miesto si môžete rezervovať do 20.03.2018 na sija@spageteriasija.sk, alebo telefonicky: 0901 900 666

Mariánske námestie 29/6, Žilina

Neslávite MDŽ? Tak začnite…

Mesiac marec milujem. Z troch dôvodov. Narodila som sa v tomto mesiaci, začína sa moje najobľúbenejšie ročné obdobie a slávi sa v ňom sviatok nás – žien. A práve o tomto sviatku chcem napísať. Nemám rada, keď niekto označí MDŽ ako prežitok minulého režimu.  Áno, využíval sa ako propaganda komunizmu, ale jeho podstata je o niečom inom. Pre mňa v oslave sily ženy. Takej, ktorá sa nevzdáva, ktorá si ide za svojimi snami, a ktorá chce milovať a byť milovaná.

Nehnevajte sa, ale argumenty, že muži, by si mali spomenúť na svoje partnerky, matky, sestry, či dcéry počas celého roka, a nielen 8. marca, u mňa neuspejú. Ja si myslím opak. Práve v tento deň, by malo to celoročné „peľhanie“ žien vyvrcholiť.

Nie, nie…Nie som žiadna feministka, a ani zástankyňa matriarchátu. Ale trvám na tom, že ženy si zaslúžia, aby ich velebili, akceptovali, milovali, chránili a bránili. Snáď sa muži na mňa nenahnevajú, ale uznajte…Denne musíme riešiť milión vecí, postarať sa o deti, domácnosť a i o vás…Chodiť každé ráno do práce,  vymýšľať program na víkend, a popri tom všetkom byť milé, usmievavé a vyzerať dobre. A poniektoré okrem roly matky zastávať aj úlohu živiteľa rodiny. Veď to je veľa aj na koňa, ako sa hovorí. Nehovorím milí muži, že vy to ťažké nemáte…Ale my sme predsa len o niečo krehkejšie stvorenia a z času na čas potrebujeme byť rozmaznávané. Niekedy sa stáva, že nás muži práve pre tú našu bojovnosť nepovažujú za ženy. Že si myslia o nás, že to „dáme“, že to zvládneme, že sa nepoložíme…Ale vedzte, že  to nie je tak úplne pravda. V ťažkých, skutočne ťažkých chvíľach hľadáme vašu ruku, váš pohľad a vaše povzbudenie. Tá oslava ženskosti je preto aj o vás, milí muži. Bez vás totiž nemôžeme byť ženami…Práve vy ste ten princíp, ktorý z nás robí tie úspešné, sebavedomé a nezávislé ženy, matky, sestry a dcéry, ktoré sú na seba pyšné.

Či sa to niekomu páči alebo nie, MDŽ je a bude o ženách. A nikto nám nezabráni v tom, aby sme jeho oslavu poňali po svojom. A aby boli naše oslavy MDŽ dokonalé, je dobré ich spojiť s našimi kamarátkami alebo partnermi. A ja mám pre vás návrh…Príďte na oslavu MDŽ ku nám do špagetérii SiJa a oslávte svoju ženskosť dobrými večernými špagetami. A dostanete od nás aj darček😊 Heslo znie: My slávime MDŽ!!!!!!

Neviete čo na večeru? Príďte ku  nám…

Keď som pracovala pred niekoľkými rokmi v štátnej správe, tak sa v kancelárii pravidelne(takmer až dennodenne) rozoberala téma „Čo budem variť na večeru“. Priznám sa, že ja som sa moc nezapájala. Nevarili sme klasické teplé večere(fičali sme na špagetách, omeletách, zeleninových šalátoch, opečených zemiakoch a pod.) Moje kolegyne vždy na mňa zazerali a asi ma aj odsudzovali. Ale…jednoducho sa mi zdalo zbytočné, aby som ešte aj večer varila teplú stravu, keď každý jeden z nás obedoval či už v školskej jedálni alebo v reštaurácii. Uznávam, bola v tom aj určitá dávka pohodlnosti  – musela by som sa z práce naháňať, ísť do obchodu nakúpiť a postaviť sa ku sporáku namiesto toho, aby som si išla zašportovať. Na druhú stranu si ale nemyslím, že by bolo nejako extrémne zdravé mať dve hlavné jedlá denne. A…tiež sme nechcela, aby sme skončili ako štyria obézni cvalíci s roztiahnutými žalúdkami😊. Moja mama by povedala ale niečo iné. A možno i mnohí z vás…

Niektoré ženy to tak prežívali, že si brali jedálne lístky – denné menu z reštaurácii. Akože na inšpiráciu😊 Viem ale tiež, že poniektoré to baví. Vymýšľajú recepty, kombinujú, skúšajú. Dokonca také osobne poznám a fandím im.

Avšak pre tie, ktoré to robia len preto, že sa to patrí a sluší, sme tu MY v Špagetérii SiJa. Dámy vedzte, že po 8,5 hodinovej šichte máte plný nárok na to, aby ste si zvyšok dňa užili. Tak si už nelámte hlavu nad tým, čo dnes uvariť a ani nekupujte polotovary v supermarketoch. Zoberte partnera, deti, známych a príďte. Nielenže sa dobre najete, ale budete zároveň aj všetci spoločne sedieť a večerať za jedným stolom. Prečo to píšem? Pretože sa mi zdá, že spoločné rodinné večere sú akoby minulosťou. Asi už málokedy počuť ako nejaká mama volá z okna: „Domov!!!Večera je na stole!!!“ Čoraz častejšie bývame v práci do neskorého večera, alebo majú naše deti krúžky, alebo…aj  keď sa teplá večera navarí, tak si každý naloží na tanier svoju porciu inokedy ako ten druhý, alebo s ňou odíde do svojej izby. Tak čo? Zvážite našu ponuku?

 

A viete čo ešte? Pripravujeme pre vás navyše malé prekvapenie…Ale to až, keď prídete ku nám na večeru.

A čo varíme dnes v utorok 20. februára 2018?

VEČERNÉ ŠPAGETY

TIP ŠÉFKUCHÁRA                                              6,99€

(hovädzie mäso, bravčové mäso, cibuľa, zeler, mrkva, paradajky,  víno, slanina, šampióny, paprika, cuketa, cesnak)

  1. Ragú ala bolognese                                                                  5,99€

(hovädzie mäso, bravčové mäso, cibuľa, zeler, mrkva, paradajky,  víno,  čierne korenie, muškátový oriešok) alergény 7,9,12

  1. Alla Puttanesca alergény 4,7                                                                 4,99€

(olivy, ančovičky, cesnak, kapary, pretžlenová vňať, paradajky)

  1. Sugo Finto         alergén 9,12                                                     3,99€

(paradajky, cibula, mrkva, zeler, víno, cesnak, čerstvé bylinky)

  1. Aglio, olio e peperoncino                                                         3,99€

(cesnak, peperoncini, petržlen, olivový olej) alergény 7

  1. Smotonová s lososom alergény 4                                                           6,99€

(smotana, čerstvý losos, kôpor)

  1. Pesto Genovese                                                                               5,99€

(bazalka, piniové oriešky, parmazán, cesnak)alergény 8,7

  1. Sicílske pesto                                                                   5,99€

(ricotta, Gran Moravia, petržlenová vňať, cesnak, sardelové rezy, chilly papričky,

kapary, čierne olivy, sušené paradajky) alergény 8,7

  1. Cestoviny Carbonara                                    5,99€

(smotana, vajce, maslo, slanina, čierne korenie) alergény 7

  1. Paradajková s mozzarellou a bazalkou 5,99€

  (paradajky, mozzarella, bazalka, cesnak) alergény 7

  1. Smotanová s proscuitom a chery paradajkami 4,99€

(smotana, proscuito, paradajky) alergény 7